Aj keď sa pohádame, pred spaním si vždy povieme prepáč. Ondrej Kandráč o manželku bojoval celé roky
Sem-tam zaprší, ale dôležité je, aby po každom daždi vyšlo slnko, povedali Kandráčovci.
Jedného dňa jej Ondrej dal svoju vizitku s nádejou, že nadviaže kontakt. „Ja som však nerozumela, že načo si mi ju dal. Ja som bola slušné dievča, čiže som netušila,“ smiala sa Erika, ktorá spolužiaka stretávala na chodbách univerzity. „Vždy som zatajil dych, keď som ju zbadal. Vlasy som mal ako člen kapely Boney M, nosil som kufrík a košele som si kupoval v poľskom meste Leluchów,“ spomínal pre Korzár so smiechom.
Spadlo naňho nebo
Keď Ondrej vystupoval s rusínskymi a šarišskými ľudovými piesňami na koncerte v Červenom Kláštore, s partiou kamarátov tam náhodou prišla aj Erika. V tom čase bol muzikant už tridsiatnikom. „Mne bolo dobre samému,“ vyslovil so smiechom výhovorku. Po koncerte sa ho Erika nakoniec prišla opýtať, či si na ňu ešte pamätá a odpoveď bola jasná.
Vymenili si mailové adresy a Ondrej jej hneď na druhý deň napísal, aby išli spolu na rande. „Po tých rokoch odmietania som mal zrazu pocit, že na mňa padlo nebo. Do roka bola svadba,“ spomínal šťastný Ondrej Kandráč. Erika priznala, že sa zamilovala do dobroty, ktorá mu vždy sršala z očí.
Boj s leukémiou
O ruku ju požiadal na Štedrý večer po polnočnej omši. Všade bolo veľa snehu a aj keď prišli na omšu neskoro, kostol mali neskôr iba pre seba a kňaz im urobil zásnubný obrad, na ktorý nikdy nezabudnú. So svadbou sa ponáhľali aj preto, že Ondrejov otec bojoval s leukémiou. Už keď ochorel, Ondrej ako starší z bratov prebral zodpovednosť za celú rodinu. Mal vtedy len 19 rokov a robil všetko preto, aby nemuseli žiť skromne.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
