Dobré noviny
Eko, green, natural. Je váš obľúbený výrobok naozaj „zelený“ alebo platíte len za „zelený“ marketing?
Júlia Böhmová
Júlia Böhmová

Eko, green, natural. Je váš obľúbený výrobok naozaj „zelený“ alebo platíte len za „zelený“ marketing?

Greenwashing predstavuje snahu výrobcov zavádzať zákazníkov alebo ich presviedčať o tom, že ich výrobok je prírodný alebo „zelený“. Odborníci upozorňujú na prázdne reklamné sloganu typu: zelený, green, organic, natural.
Greenwashing predstavuje snahu výrobcov zavádzať zákazníkov alebo ich presviedčať o tom, že ich výrobok je prírodný alebo „zelený“. Odborníci upozorňujú na prázdne reklamné sloganu typu: zelený, green, organic, natural. — Foto: Pexels / Cottonbro, Unsplash / A. Gorn

Stretli ste sa už s pojmom greenwashing? Firmy dajú svojmu výrobku „zelenú nálepku“ bez toho, aby bol skutočne zelený. Odborníci prezradili Dobrým novinám, ako odlíšiť klamlivý „zelený marketing“ od skutočne udržateľného výrobku.

BRATISLAVA, 16. júna - Počas nákupov natrafíte na dva podobné výrobky. Jeden klasika, druhý v prírodnom dizajne so zelenými lístkami a nápisom Natural. Ktorý vložíte do nákupného košíka? Slogany zelený (green), ekologický (eco), prírodný (natural) či šetrný k životnému prostrediu (sustainable) majú v otázke vplyvu na nákupné rozhodovanie veľkú moc. Čarovným prútikom nám  pohladia dušu a učičíkajú svedomie. Prečo by sme pracím práškom, kozmetikou či tričkom s vábivým ekologickým odkazom nespravili radosť našej planéte?  

Mrzí ma, ako ľahko nás dokážu manipulovať marketingové odkazy. Pri nákupných rozhodnutiach nejdeme do hĺbky. Riadime sa trendami a dovolíme, aby nás výrobcovia klamali prázdnymi sloganmi," zamýšľa sa Ala Krivá, zakladateľka minimalistického módneho ateliéru Cila. V dielni využíva udržateľné látky na tvorbu kapsulového šatníka na mieru, ktorým inšpiruje ženy k skromnejším nákupom. Našu zaneprázdnenosť a nedostatok času skúmať pôvod oblečenia podľa nej šikovne využívajú práve marketéri globálnych značiek. Používajú slová ako green, organic, natural, čo v skutočnosti nepredstavuje žiadnu hodnovernú záruku. Ide len o vágne tvrdenia, ktoré si spájame s lepšou alternatívou. Namiesto toho, aby konkrétne firmy investovali viac financií do skutočnej udržateľnosti, míňajú ich na poloprázdny marketing,“ dodáva Ala Krivá. 

Ala Krivá učí ženy zanechať fast fashion a pomocou kapsulového šatníka voliť udržateľné riešenia a slow fashion.
Ala Krivá učí ženy zanechať fast fashion a pomocou kapsulového šatníka povedať Áno udržateľným riešeniam a slow fashion. Foto: Ateliér Cila

Aj sčítaní ľudia môžu naletieť praktikám greenwashingu

Prieskum  s názvom Vnímanie zodpovedného podnikania verejnosťou na Slovensku, ktorý realizovalo Business Leaders Forum s agentúrou FOCUS v októbri 2019, potvrdil, že nám záleží na ochrane planéty. Podľa 53 % respondentov by sa firmy mali aktívne angažovať v ochrane životného prostredia a v zmierňovaní dosahu klimatických zmien. Túto tému vnímali ako najdôležitejšiu. Predbehla dokonca aj oblasti ako inklúzia zdravotne a sociálne znevýhodnených, vzdelávanie či boj proti korupcii.

Čo je greenwashing

Greenwashing predstavuje snahu výrobcov zavádzať zákazníkov alebo ich presviedčať o tom, že ich výrobok je prírodný alebo „zelený“. Nemusí ísť pritom nevyhnutne o klamstvo. Firma „len“ vyzdvihne jednu ekologickú maličkosť, ktorá nemá významne pozitívny vplyv na našu planétu. Zatají však, že v procese výroby používa napríklad látky, ktorými významne znečisťuje životné prostredie. Odborníci upozorňujú na prázdne reklamné slogany typu: zelený, green, organic, natural a zdôrazňujú, že skutočne zelený výrobok informuje o tom, že je šetrný k prírode a k životnému prostrediu, vo forme nezávislého certifikátu. 

Podľa Andrey Basilovej zo spoločnosti Sensoneo, ktorá vyvíja inovatívne riešenia pre manažment odpadov, je „prirodzené, že ľuďom je téma životného prostredia bytostne blízka. Akonáhle na to niekto poukáže, získava si sympatie. Len málokto má však všeobecný prehľad a rozumie faktom, aby si zo zeleného marketingu vytiahol aj konštruktívny obsah,“ upozorňuje. Jej slová potvrdzuje aj výskum z University of Colorado. Jeho autorka Rachel Halverson potvrdila, že greenwashingu majú tendenciu veriť aj ľudia, ktorých ekológia zaujíma a sú dostatočne sčítaní.  

Andrea Basilová upozorňuje, že len málo z nás má všeobecný prehľad a rozumie faktom natoľko, aby sme dokázali rozpoznať, či ide o zelený výrobok alebo o greenwashing.
Andrea Basilová upozorňuje, že len málokto z nás má všeobecný prehľad a rozumie faktom natoľko, aby dokázal rozpoznať, či ide o zelený výrobok alebo o greenwashing. Foto: Sensoneo

Podľa Ivany Vagaskej z Nadácie Pontis to firmy so zelenými „polopravdami“ nemusia vždy myslieť  zle. „Nemusí ísť priamo o vedomé zavádzanie alebo klamanie. Častou formou greenwashingu je, keď firma jednoducho neinformuje o svojom slabom mieste, v ktorom má najväčší negatívny dopad na životné prostredie. V komunikácii sa akurát sústreďuje na nepodstatné informácie.“ Ako príklad uvádza továreň, ktorá nadšene informuje zákazníkov o tom, koľko papiera ročne ušetrí vďaka obojstrannej tlači či komunikáciou formou e-mailov. Tým, že produkuje obrovské  množstvo emisií skleníkových plynov či odpadu, sa už nechváli.

Najčastejšie „green“ triky výrobcov textilu

Príkladov neetického narábania s ekologickými označeniami existuje viacero. Ala Krivá upozorňuje na čierne ovce módneho priemyslu. Najčastejšie na známe reťazce, ktoré vyrábajú fast fashion, no aby si vylepšili imidž, „vytvoria jednu trvalo udržateľnú kolekciu a na nej si postavia kampaň. Zákazník môže nadobudnúť pocit, že nakupuje niečo dobré a kvalitné. Okrem tejto kolekcie firma už udržateľnosť príliš nerieši.“ Iným príkladom je podľa dizajnérky slow fashion napríklad kampaň, v ktorej nás módna značka inšpiruje spraviť dobrú vec. Napríklad zaniesť do predajne obnosené oblečenie, ktoré zrecykluje a vdýchne mu druhý život. „Väčšina lacného oblečenia sa vyrába zo zmesových materiálov, ktoré tvorí napríklad 50 % polyester a 50 % bavlna. Tieto zmesi sa zatiaľ recyklovať nedajú. Efektívnejšie by bolo, ak by značka prestala produkovať oblečenie zo zmesových materiálov, ako robiť kampaň na recykláciu,“ zamýšľa sa autorka slow fashion.  

Vo svojom ateliéri Ala Krivá navrhuje a šije oblečenie z organickej bavlny s certifikátom GOTS, z ľanu a z upcyclovaných materiálov.
Vo svojom ateliéri Ala Krivá navrhuje a šije oblečenie z organickej bavlny s certifikátom GOTS, z ľanu a z upcyklovaných materiálov. Foto: Ateliér Cila

Greenwashing sa nevyhýba ani odpadom. Problémom v odpadovom hospodárstve podľa Mareka Brinzíka z NATUR-PACK je, že veci nie sú často dotiahnuté do konca. „V našej brandži sa s greenwashingom stretávame vtedy, keď spoločnosť vyzdvihne do popredia len určitú časť procesu, ktorá je skutočne „zelená. Pri zelených výrobkoch sa často môže stať, že výrobca vytvorí kompostovateľný obal s ohľadom na životné prostredie. Neinformuje sa však, čo sa stane, keď doslúžia," upozorňuje M. Brinzík. Na Slovensku nemáme podľa neho totiž stále doriešené triedenie kompostovateľných obalov. „Nepatria do žltých nádob, ani do komunálneho odpadu. Tak sa ľahko môže stať, že organizátor letného festivalu informuje účastníkov, že počas festivalových dní budú používať kompostovateľné riady a poháre. Na konci však kompostáreň nemusí prijať také veľké množstvo obalov. Darmo bol použitý environmentálne vhodnejší riad... Ak skončí na skládke odpadov, celá snaha organizátora festivalu bola zbytočná. Tento postup vnímam rovnako ako greenwashing.“

Greenwashing existuje aj vo svete triedenia odpadov. Podľa Mareka Brinzíka z organizácie zodpovednosti výrobcov, NATUR-PACK, sa deje najmä vtedy, keď firma príde so sympatickou myšlienkou, no nedotiahne ju do konca.
Greenwashing existuje aj vo svete triedenia odpadov. Podľa Mareka Brinzíka (na foto vpravo) z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK sa deje najmä vtedy, keď firma príde so sympatickou myšlienkou, no nedotiahne ju do konca. Foto: NATUR-PACK

My sme greenwashing

Podľa Ivany Vagaskej z Nadácie Pontis je zo všetkého najdôležitejšie minimalizovať spotrebu. Pred tým, než si niečo skutočne kúpime, zvážme, či to naozaj potrebujeme.“ Aj Marek Brinzík z NATUR-PACKu si myslí, že silu greenwashingu dávame práve my. Ľudia majú tendenciu nakupovať viac, ak má výrobok zelenú nálepku. Najdôležitejšie je preto v prvom rade menej nakupovať a tvoriť v živote menej odpadu.“

Ako spoznáme, či ide skutočne o zelený výrobok alebo greenwashing? Pod pojmom „udržateľný výrobok“ sa podľa Ivany Vagaskej z Nadácie Pontis ukrýva veľa premenných. „Napríklad to, či výrobok pochádza z obnoviteľných zdrojov a bol vyrobený s minimálnym dopadom na životné prostredie. Tiež to, ako je balený a čo sa s ním stane na konci. Môže slúžiť ako zdroj na výrobu niečoho ďalšieho, alebo sa z neho stane odpad, ktorý skončí na skládke?

Keď výrobca nahradí certifikát „natural“ obalom

Ostražití by sme mali byť aj v prípade všeobecne tváriacich sa prídavných mien typu eko, eco-friendly, natural, green, organic. „Tieto tvrdenia by mali vždy vychádzať z ľahko dohľadateľného zdroja, alebo by ho mal výrobca vedieť potvrdiť renomovaným certifikátom. V praxi často táto informácia chýba,“ upozorňuje Ivana Vagaská z Nadácie Pontis.  

Nezávislé certifikáty „zelenej“ kvality

Prinášame prehľad niektorých z najznámejších certifikátov, ktoré môžete nájsť na skutočne zelených výrobkoch. 

EcoCert udeľuje nezávislá certifikačná spoločnosť kozmetickým, textilným, čistiacim, poľnohospodárskym a lesníckym výrobkom. Certifikát je zárukou, že výrobca zabezpečuje vysoký ekologický štandard v každom kroku výroby. Recykluje, uprednostňuje ekologické materiály, minimalizuje spotrebu vody a použitie chemických látok. Informáciu nájdete v podobe loga, nápisu „certified by Ecocert“, či kódu „ISO, kód krajiny, BIO-154".

bluesign® predstavuje najvyšší stupeň udržateľného a etického výrobcu textilu. 

GOTS (The Global Organic Textile Standard) patrí k najznámejším certifikátom organického textilu. Zahŕňa kontrolu kvality a ekologického procesu všetkých krokov výroby, od žatvy  plodiny, použitie chemikálií až po ekologicky a spoločensky zodpovedný proces výroby.

NaTrue je švajčiarska známka kvality, ktorá udeľuje certifikát výrobcom prírodnej a organickej kozmetiky. Z u nás známych značiek sa ním môžu pochváliť Ben & Anna alebo Weleda. Certifikát je zárukou, že výrobky neobsahujú umelé farbivá, parfémy, konzervačné látky a minimálne 95 % zložiek výrobku pochádza z ekologického poľnohospodárstva.

Eco Garantie dáva „pečiatku“ ekologickým výrobcom kozmetiky za to, že chránia životné prostredie, nepoužívajú geneticky modifikované suroviny, parfémy, ropné deriváty či umelé farbivá. Certifikát má napríklad česká kozmetika Tierra Verde.

Organic Content Standard (OCS) zaručuje, že výrobok má 95-100 % organických surovín.

Regenerative Organic Certified™ zaručuje najvyššiu kvalitu pôdy, dobrých životných podmienok pre zvieratá a etiku práce pre farmárov.

Fair Trade Certified™ je známka dobrého a etického života pre všetkých, ktorí sa podieľali na výrobe takto označeného výrobku. 

Chýbajúce certifikácie môže výrobca kompenzovať prírodným dizajnom a obalmi ladenými v duchu prírody. O greenwashingu hovoríme aj vtedy, keď sa na produktoch objavujú informácie o tom, že neobsahuje látky, ktoré sú zakázané zákonom. Firma si tak buduje zelený imidž na niečom, čo by malo byť automatické. Odpútava tým pozornosť od podrobného zloženia výrobku,“ pokračuje Ivana Vagaská z Nadácie Pontis. Nečudo, že v zelenej obalovej anarchii sa ľahko stratíme. „Výrobok si často kúpime s dobrým pocitom, že žijeme udržateľne. Uvedomelý nákup si však naozaj vyžaduje viac rozmýšľania aj overovania si informácií.“

Zisťujte, čo kupujete. Výroba trička z obyčajnej bavlny napácha na našej planéte väčšie škody ako oblečenie z polyesteru. Väčšina výrobcov bavlny používa pri jej pestovaní škodlivé pesticídy, čím sa práve konvenčná bavlna radí medzi najväčších znečisťovateľov planéty. Syntetický polyester, nad ktorým eko jedinci často ohŕňajú nos, sa neraz vyrába z recyklovaných materiálov, čím predstavuje menšiu záťaž pre planétu. Užitočným pravidlom je voliť textílie s certifikátom a s prívlastkom recycled alebo organic.
Výroba trička z obyčajnej bavlny napácha na planéte často väčšie škody ako oblečenie z polyesteru. Väčšina výrobcov bavlny používa pri jej pestovaní škodlivé pesticídy, čím sa práve konvenčná bavlna radí medzi najväčších znečisťovateľov planéty. Syntetický polyester sa neraz vyrába z recyklovaných materiálov, predstavuje neraz menšiu záťaž pre planétu. Užitočným pravidlom je voliť textílie s certifikátom a s prívlastkom recycled alebo organic. Foto: Unsplash / M. Winkler, Pexels / A. Piacquadio

Vzdelávacie programy

Spolu s kritickým myslením je práve vzdelávanie jednou z najefektívnejších ciest, ako nenaletieť firmám, ktoré využívajú greenwashing. K lídrom vzdelávania v oblasti správneho triedenia odpadov patrí NATUR-PACK. Organizácia je výnimočne aktívna na YouTube. Na jej kanáli nájdete prehľadné videá o všetkom, čo vás zaujíma z oblasti odpadov. Seriál Správna trefa v krátkych, párminútových spotoch prakticky a prehľadne vysvetľuje, ako správne triediť odpady z nápojových kartónov, skla, papiera, kovov. V priebehu tohto roka pribudnú ďalšie časti venované triedeniu plastov, elektroodpadov, batérií a odpadom, ktoré po správnosti patria na zberný dvor.

Nedávno sme sa pridali k neziskovým organizáciám INCIEN a Slovakia going Zero Waste a vytvorili projekt Miesta preč. Ľudia si často myslia, že aj napriek triedeniu končí väčšina odpadov na skládke. Preto navštevujeme jednotlivých recyklátorov a ukazujeme, ako končia odpady, keď ich správne triedime,“ hovorí Marek Brinzík. S DAPHNE - Inštitútom aplikovanej ekológie, zase školia pedagógov, ako pracovať s deťmi a s ekologickými témami. „V programe Napínavé Dobrodružstvá Toly, Poly a Emila zase cez rozprávkový príbeh učíme najmenších prostredníctvom príbehov vnímať, prečo je dôležité chrániť prírodu a triediť odpady.

Čo je obehové hospodárstvo

Obehové hospodárstvo (tiež známe pod pojmom cirkulárna ekonomika) je, zjednodušene povedané, opätovné využívanie výrobkov a materiálov na nové účely. Výrobky, ktoré by sme inak vyhodili, neskočia na skládke alebo dostanú nový život v podobe nového výrobku. Obehové hospodárstvo charakterizuje využívanie ob­noviteľných zdrojov energie, prenájom, zdieľanie, podpora lokálneho obchodu, ekoinovácie či eko­dizajn

Našťastie, aj na Slovensku máme množstvo spoločností, ktorých výrobky a služby maximálne rešpektujú ekológiu, planétu a prírodu. Tie každý rok vyhľadáva Nadácia Pontis. Cenou Via Bona v kategórii Zelená firma oceňuje tie, ktoré sa snažia o zachovanie princípov obehového hospodárstva a trvalej udržateľnosti. „Cieľom obehového hospodárstva je zachovať hodnotu výrobkov a materiálov čo najdlhšie. Minimalizuje sa tak odpad a využívanie nových zdrojov. Keď výrobok dosiahne koniec svojho životného cyklu, použije sa znova a znova. Obehové hospodárstvo tak zároveň prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov či znečisťujúcich látok a znižuje tlak na prírodné zdroje,“ hovorí Ivana Vagaská a upozorňuje, že do kategórie Zelená firma sa za ostatné roky hlási viac menších ako veľkých firiem. 

Zelené firmy roku 2020

Za rok 2020 má Via Bona v kategórii Zelená firma dvoch finalistov. IKEU s projektom recyklácie živých vianočných stromčekov a Sensoneo, ktorá sa venuje vývoju inovatívnych riešení pre manažment odpadov. Jedným z nich je WatchDog, ktorý pomáha sprehľadniť proces odpadového hospodárstva. Technológia automaticky a presne zaznamenáva všetky úkony, ktoré sa počas zberu odpadu realizujú. Nevyžaduje si ručnú obsluhu ani čítačky, čím nenavyšuje náklady samospráv.

WatchDog z dielne Sensoneo.
WatchDog z dielne Sensoneo. Foto: Sensoneo

WatchDog je zariadenie veľké asi ako polovica krabice od topánok. Dá sa umiestniť na akýkoľvek typ auta. Systém automaticky získava prehľad o tom, ktoré nádoby a vrecia zvozová spoločnosť skutočne zobrala a vyviezla. Zaznamenáva celý odpadový tok. Všetko je transparentné a jednoducho dohľadateľné,“ vysvetľuje Andrea Basilová. Systém dokáže upozorniť na nelegálne vrecia odpadov, odhaliť neplatičov a pomôcť efektívnejšie riadiť odvoz odpadov. WatchDog začalo ako prvé používať mesto Hlohovec. Aktuálne sa inštaluje vo viacerých menších samosprávach a obciach pod správou zberovej spoločnosti FCC. V zahraničí ho používajú klienti
v Malajzii a v Spojených arabských Emirátoch. Aktuálne ho intenzívne testujú aj v Estónsku, Lotyšsku, Česku a v Taliansku. Inštaláciu WatchDogu ohlásila aj spoločnosť OLO na všetkých svojich 92 vozidlách, ktoré zabezpečujú zvoz odpadu v Bratislave.

„Najčastejšie o bezobalové obchody. Sú to doslova zelené oázy, ktoré svojich zákazníkov či ostatné obchody inšpirujú k tomu, aby sa sami pridali k minimalizácii odpadu,
„Bezobalové obchody sú doslova zelené oázy, ktoré ostatných inšpirujú k tomu, aby sa tiež pridali k minimalizácii odpadu," hovorí Marek Brinzík z NATUR-PACKu. Foto: Odvážené Prešov

Aj Cila Atelier prešiel prísnymi zelenými kritériami Nadácie Pontis. Jej zakladateľka Ala Krivá verí, že cirkulárna ekonomika je správnou voľbou pre módny priemysel. Práve ten dlhodobo bojuje s problémami, ako sú nadprodukcia, zlé pracovné podmienky, detská práca či znečisťovanie životného prostredia. Jej práca stojí na pilieroch kapsulového šatníka. Tvorí ho malý počet kusov kvalitného a ekologického oblečenia, ktoré sa dá kombinovať navzájom. Ala Krivá kladie dôraz na kvalitné materiály a upcykláciu zvyškov látky. „Výborne sa mi pracuje s kolekciou šiestich kusov oblečenia, z ktorých vytvoríme množstvo kombinácií.“

Srdce slovenských zelených firiem tvoria podľa Mareka Brinzíka z NATUR-PACKu spoločnosti, ktoré sú od základov zelené. „Najčastejšie ide o bezobalové obchody. Sú to doslova zelené oázy, ktoré svojich zákazníkov či ostatné obchody inšpirujú k tomu, aby sa tiež pridali k minimalizácii odpadu. Držíme palce všetkým ako Púpava, BEZOBALiS, Odvážené, U Vážky, Do Pohára... Práve v Púpave doťahujú veci krásne do konca. Záleží im na tom, aby mali čo najviac tovaru od lokálnych výrobcov.

Článok bol pripravený v spolupráci s NATUR-PACK. 

Už ste čítali?