Slovenská Marie Kondo: Tieto tipy na upratovanie vám dajú pohodu a naučia pomáhať deti aj manžela
„V upratanom prostredí sme zdravší. Fyzicky aj psychicky,“ hovorí prvá certifikovaná konzultantka metódy KonMari na Slovensku, Mária Verešová. Radí, ako si v 6 jednoduchých krokoch skutočne upratať a ako k poriadku priviesť deti, aj manžela.
BRATISLAVA 26. marca - Raz a konečne poriadne! Poznáte ten blažený pocit, keď sa vám podarí upratať všetko, čo ste si predsavzali? A popri tom pretriediť niektorú zo skríň či zapratané poličky? Jarné upratovanie je ideálnym na to, aby sme svojmu domovu, aj sami sebe, dopriali nový, „čerstvý vzduch“.
„Odporúčam začať triedením a zbavením sa všetkého, čo je zbytočné. Čím menej toho budete mať, tým ľahšie sa vám bude čistiť a udržovať poriadok. Benefity takéhoto upratovania sú oveľa väčšie ako obyčajné jarné upratovanie,“ hovorí absolventka kurzu u svetoznámej odborníčky na upratovanie, Marie Kondo, certifikovaná KonMari konzultantka a profesionálna organizátorka, Mária Verešová.
Najskôr pretrieďte a vyhoďte
Upozorňuje, že len keď sa pred celkovým čistením domácnosti zbavíme nepotrebných rárohov, dosiahneme vytúžený pocit čistého, vzdušného domova. „Keď budete upratovať haraburdie, vždy to bude iba haraburdie.“ Poschovávať bordel do krabíc nie je podľa odborníčky riešenie. „Veľkou chybou je začať upratovanie tým, že pôjdete do obchodu a nakúpite nádoby a úložné systémy,“ poukazuje Mária Verešová na jedno zo základných pravidiel Marie Kondo.
„Ak chcete dosiahnuť najlepšie výsledky, upratujte v správnom poradí. Sú len dve úlohy, ktoré s tým súvisia. Vyhadzovať a rozhodnúť sa, kam veci uložiť. Ani nepomyslite na ukladanie, kým ste nedokončili proces vyraďovania. Nedodržanie tohto poradia je jeden z dôvodov, prečo mnoho ľudí nikdy nedosiahne trvalý pokrok,“ radí v bestselleri Kúzelné upratovanie Marie Kondo.
Čo robiť, keď vám „všetko padá na hlavu“?
„Viditeľnou charakteristikou našej doby je, že máme toho veľa. V mnohých oblastiach. Nijako sa to však neprejavuje na tom, že by sme boli spokojnejší alebo šťastnejší. Naopak. Veľké množstvo vecí v domácnosti negatívne vplýva na našu psychiku. Cítime sa zahltení, vystresovaní, unavení. Od klientov často počúvam výraz „Všetko mi padá na hlavu", pokračuje Mária Verešová.
Navyše, často nemáme prehľad o tom, čo všetko sa u nás doma nachádza. „Výsledkom je nakupovanie zbytočností. V jednom prieskume viac ako polovica opýtaných Slovákov priznala, že má plný šatník, ale napriek tomu „nemá čo na seba",“ spomína Mária Verešová.
Ako dieťa socializmu bola zvyknutá na to, že sa veci nevyhadzovali, ale opravovali a roky používali. „Nikdy sa neplytvalo a všetky veci mali svoje miesto. Udržiavali sme funkčný poriadok.“
Výzva prišla v čase, keď sa stala mamou. „Postupne som sa stávala otrokom svojho domova. Po narodení druhého dieťaťa som už nasadla na neustále sa točiaci upratovací kolotoč. Veci doma sa zázračným spôsobom množili." Začala hľadať spôsob, ako to zmeniť. Dostala sa však do začarovaného kruhu číslo dva. „Tým boli rôzne skladovacie nádoby, boxy, úložné systémy. Myslela som si, že vďaka nim vyriešim svoj problém s neporiadkom. Nestalo sa. Veci boli síce schované v pekných úložných nádobách, ale aj tak zbytočne zaberali miesto u mňa doma, aj v mojej mysli.“
V knihe Kúzelné upratovanie od Marie Kondo našla odpoveď na opakujúce sa organizačno-upratovacie prekážky. „Začala som svoje veci deliť na tie, ktoré mám rada a naozaj používam a na tie, ktoré môj život iba komplikujú. Už viackrát sme sa ako rodina sťahovali. Ani si neviem predstaviť ako by sme to zvládli, keby sme so sebou vláčili všetko to haraburdie.“
Ako chcem, aby po uprataní môj domov vyzeral?
Podľa odborníčky na organizáciu domácnosti máme v slovenčine na upratovanie len jeden výraz. „Preto si pod upratovaním predstavujeme najmä upratovanie od špiny alebo robenie poriadku, keď má prísť návšteva. Takéto upratovanie by som nazvala čistenie.“
Upratovanie, ktorému sa venuje Mária Verešová, je o zbavovaní sa haraburdia a vecí, ktoré vám už neslúžia. „V angličtine na to existuje výraz decluttering. Takéto upratovanie vyžaduje viac ako len jeden deň. Nie je to šprint, ale maratón, počas ktorého sa nielen konfrontujete s vašimi fyzickými vecami, ale upratujete si aj svoje vnútro. Je to skvelý spôsob ako zistiť, čo vlastne chcete, ako chcete žiť.“ Začať veľké Kúzelné upratovanie chce však podľa Márie Verešovej energiu a čas. „Preto si skôr, ako začnete, odpovedzte na otázku Prečo si chcem poupratovať? Ako chcem žiť? Čo chcem, aby sa v mojom živote zmenilo? Zistíte, čo má vo vašom živote miesto a čo nie. Ponechajte si iba to, čo máte radi a pustite sa do toho už dnes.”
Zoraďujte podľa druhu, nie podľa miesta
Japonka odporúča vrhnúť sa do veľkého triediaceho maratónu podľa typu vecí, nie podľa miestnosti. „Ľudia často ukladajú rovnaký typ vecí na viac ako jedno miesto. Odporúčam upratovať podľa kategórie. Napríklad, namiesto toho, aby ste sa rozhodovali, ktorú izbu upracete dnes, stanovte si cieľ, ako napríklad, „oblečenie dnes, knihy zajtra“. Jedným z dôvodov, prečo toľkí ľudia zlyhávajú pri upratovaní, je to, že majú príliš veľa vecí. Tento prebytok spôsobuje naša nevedomosť. Nevieme, koľko veľa vecí v skutočnosti vlastníme,“ vysvetľuje v knihe Marie Kondo.
Podľa Márie Verešovej je ideálne začať s triedením oblečenia. Práve k tejto kategórii vecí nemáme príliš upätý vzťah, preto sa obyčajne sortíruje najľahšie. „Postupujte od najjednoduchšieho k najdôležitejšiemu. Priority kategórií však nie sú striktne nastavené, každý môže mať trochu inú „srdcovku“. Hoci knihy patria k druhej najľahšej kategórii, pre mnohých ľudí môžu byť veľmi citlivé.“ V rámci priorít si môžete jednotlivé kategórie prehádzať.
Kritérium výberu: vyvoláva to radosť?
Najlepší spôsob, ako vybrať to, čo si chcete ponechať a čo vyhodiť, je „vziať jednotlivé veci do ruky a spýtať sa: „Vyvoláva to vo mne iskru radosti?“ Ak ju pocítite, vec si treba nechať. Ak nie, vyhodiť. To nie je iba najjednoduchšie, ale aj najpresnejšie kritérium,“ radí Marie Kondo. Pri triedení šatníka odporúča zobrať každý kus oblečenia do ruky. „Radi sa obliekate do vecí, ktoré vás netešia? Zažívate radosť, keď vás obklopujú stohy neprečítaných kníh, ktoré sa nedotkli vášho srdca?“
Jedným z hlavných princípov metódy KonMari je vďačnosť. Zbavovať sa vecí nie je podľa slovenskej konzultantky jednoduché. „Je však nevyhnutné na to, aby sme sa v živote mohli niekam posunúť. Práve vďačnosť za to čo máme, aj za to, čo dávame preč, nám s tým pomôže.“
Tým sa podľa nej aj sami meníme. „Proces upratovania chápeme nielen ako zbavovanie sa vecí, ale aj ako určitú formu meditácie.“
Ako naučiť poriadku deti aj manžela
Výzvou je aj vytriedenie a udržiavanie poriadku v detských izbičkách. „Byť rodičom môže byť frustrujúce, deti sú totiž magnety na neporiadok.“ Rodič by mal ísť podľa Márie Verešovej príkladom a dozerať na to, aby detské kráľovstvo nezahltil vecami. „Dôležité je učiť deti starostlivosti o bývanie a osobnej zodpovednosti už od útleho veku, nemusíme čakať, kým budú staršie.“
Podľa odborníčky potrebujeme už od malička s deťmi hovoriť o tom, že nepotrebné a nepoužívané veci by sme mali posunúť ďalej alebo darovať. „Dôležité je nemať veľa vecí. Keď je izba zaplnená hračkami a chaosom, žiaden div, že sa deťom nechce robiť poriadok.“
Problémom podľa Márie Verešovej je aj bezbrehé nakupovanie darčekov bez príležitosti, len tak. „Deti dnes nedostávajú hračky len na narodeniny a na Vianoce, ale často pri každej návšteve hračkárstva či starých rodičov. Preto by sme s nimi mali často hovoriť o jednoduchom, no dôležitom posolstve: Menej je viac".
Mária Verešová svojim deťom od malička vysvetľuje, prečo je dôležité vedieť sa vecí zbavovať. Niekedy spolu už nepoužívané hračky predajú a o získané peniaze sa všetci spolu podelia. „Keď za nepotrebné veci utŕžime peniaze, môžu si kúpiť niečo nové, po čom dlhšie túžili. Rodičia sú často nešťastní a sťažujú sa, že deti sa zbavovať vecí jednoducho nevedia. Keď s nimi pracujem, majú jasno v tom, čo majú radi, čo používajú a ako sa im páči izbička, keď ju preorganizujeme, vytriedime a zbavíme neporiadku. Dôležité je hovoriť, vysvetľovať a vydržať...“
„Debordelizáciu“ zaprataného priestoru môžeme podľa Márie Verešovej využiť aj ako dobrú príležitosť hovoriť s partnerom o spoločnom domove. „Rozprávajte sa otvorene o vašich hodnotách, o tom, ako sa chcete doma cítiť. Mám skúsenosti, že aj keď bol manžel spočiatku skeptický, zmena manželkinho šatníka ho presvedčila natoľko, že sa do triedenia pustil tiež.“
Zázraky v živote
Marie Kondo v závere svojej knihy uvádza zaujímavú poznámku. „Len čo je proces upratovania v plnom prúde, mnoho mojich klientov podotkne, že schudli. Je to veľmi zvláštny fenomén. Ale keď zredukujeme počet vecí, ktoré vlastníme, a v podstate „detoxikujeme“ dom, tento detox má rovnaký vplyv aj na naše telo.“
Jedným z dôvodov môže byť fakt, že ľudia počas procesu upratovania prežívajú spokojnosť. „Po upratovaní mi mnohé klientky povedali, že ich materiálne túžby zoslabli. V minulosti bez ohľadu na to, koľko oblečenia mali, neboli nikdy spokojné. Keď vytriedili a ponechali si len tie veci, ktoré naozaj milovali, nadobudli pocit, že majú všetko potrebné.“
Podľa Márie Verešovej preplnené skrine spôsobujú, že sa cítime zahltení vecami. „Niekedy stačí zaviesť do života pár jednoduchých pravidiel a zrazu všetko vidíme jasnejšie. Po preorganizovaní sa ťarcha života a problémy, ktoré riešime, akosi rozplynie. Zrazu vidíme veci inak. Pocítime chuť riešiť aj to, čo sme doteraz pred sebou len tlačili... Je vedecky dokázané, že ľudia v upratanom a zorganizovanom prostredí sú zdravší. Fyzicky aj psychicky. Klienti mi často hovoria, že po uprataní domácnosti cítia vnútorný pokoj a zrazu majú aj viac času, ktorý môžu tráviť s rodinou.“
Článok bol pripravený v spolupráci s Dormeo / Rovus.