Uznávaná virologička: Prekonali ste covid-19? Toto by ste mali vedieť, aby ste naďalej chránili seba aj ostatných
Vyšiel vám pozitívny test na covid-19? Prekonali ste ochorenie s miernymi či stredne silnými príznakmi? Virologička Biomedicínskeho centra SAV, Tatiana Betáková, vysvetľuje, ako sa správať, aby ste vy aj vaši najbližší boli naďalej v bezpečí.
BRATISLAVA, 12. februára - Docentka RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. je vedúca vedecká pracovníčka Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Súčasne vyučuje na Prírodovedeckej fakulte UK. Pôsobila na prestížnych zahraničných pracoviskách vrátane londýnskeho National Institute for Medical Research a renomovaného National Institute of Health (NIH) v americkej Bethesde.
Stále viac ľudí má už ochorenie covid-19 za sebou. Čo to pre človeka a jeho okolie znamená? Je pre seba a pre ostatných „bezpečný“?
Nie každý, kto prekonal covid-19 je, v bezpečí. Ukazuje sa, že ľudia, ktorí symptómy ochorenia nemali, ale vyšiel im pozitívny test, nemajú protilátky proti SARS-CoV-2. Nie sú teda vôbec chránení. Môžu sa kedykoľvek opäť nakaziť. Ani ľudia, ktorí zvládli ochorenie s miernymi príznakmi, vysoké množstvo protilátok nemajú. Ak predsa áno, ich množstvo veľmi rýchlo klesá a môžu sa nainfikovať zas. Druhá infekcia už pritom nemusí prejsť tak ľahko ako v prvom prípade.
Čo ľudia, ktorí prekonali covid-19 s ťažkými príznakmi? Sú proti druhej infekcii lepšie chránení?
Skúsenosti z Veľkej Británie ukazujú, že priebeh ochorenia po druhej a tretej infekcii býva ťažký. Veľa ľudí tretiu infekciu neprežije. Tí, ktorí mali ťažký priebeh ochorenia covid- 19, majú obyčajne vysoký titer protilátok. Pred infekciou SARS-CoV-2 sú tak na niekoľko mesiacov chránení. Situáciu však začínajú komplikovať mutácie z Británie, z Brazílie a z Južnej Afriky. Aj ľudia, ktorí majú protilátky proti starému kmeňu, môžu byť nainfikovaní novým kmeňom zmutovaného vírusu.
Znamená to, že v najbližších mesiacoch aj oni môže ochorieť či nakaziť ostatných?
K ostatným by sme mali pristupovať stále s vedomím, že aj keď nemáme príznaky ochorenia, môžeme ich nakaziť. Vírus šíria ľudia, ktorí príznaky ochorenia ešte nemajú. Ani u zaočkovaných stále nevieme, či sa v ich prípade bude vírus množiť v horných dýchacích cestách a či takýto človek bude môcť druhých ľudí nakaziť. S určitosťou však vieme, že ak sa zaočkovaný človek nainfikuje vírusom, ochorenie nebude mať uňho ťažký priebeh a on nezomrie.
Falošný pocit „bezpečia“ môže vyvolávať fakt, že ľudia po prekonaní infekcie koronavírusu sú tri mesiace oslobodení od celoplošného testovania a skríningov....
Nikto sa nemôže cítiť bezpečný. Nové mutácie vírusu ho robia patogénnejším. To znamená, že vírus je čoraz silnejší a schopnejší. Lepšie a rýchlejšie sa šíri, je schopný infikovať mladšie vekové skupiny. Už sa netýka iba seniorov. Zabíja o zhruba 30⁒ viac ľudí ako pôvodný kmeň. Problémy majú aj naši najmenší. Zvyšuje sa percento hospitalizovaných detí. Kým nebude populácia dôkladne zaočkovaná, nemali by sme poľavovať v opatrnosti a v pravidlách.
Má teda zmysel, aby sa aj človek po nedávnom prekonaní ochorenia, tak ako ostatní, pravidelne testoval?
Áno. Je potrebné brať do úvahy, aký bol priebeh ochorenia. Ľudia, ktorí prekonali covid- 19 bez symptómov, prípadne malo u nich ochorenie ľahký či mierne ťažký priebeh a nemajú zistené, aký majú titer protilátok, by sa mali takisto testovať a prísne dodržiavať všetky pravidlá.
Dá sa porovnať relevancia výsledkov protilátok z testov voľne dostupných v lekárni s testom vykonaným certifikovaným laboratóriom?
V certifikovaných laboratóriách sú výsledky overované kontrolami, ktoré sú súčasťou testu. Laborant hneď vidí, či sa nestala nejaký chyba, prípadne či bol test v poriadku. Voľne dostupné testy dávajú iba orientačné výsledky.
Ako je to s rôznymi mutáciami jedného vírusu? Sme po prekonaní covid-19 rovnako citliví na všetky mutácie vírusu?
Všetky mutácie vírusu nie sú rovnocenné. Každá je iná. Preto sa testuje v laboratóriách. Zisťuje sa, ako mutácia ovplyvňuje šírenie vírusu. Ako ovplyvňuje priebeh ochorenia, či zvyšuje alebo znižuje úmrtnosť. A najmä, či protilátky a špecifické T bunky rozpoznávajú zmutovaný vírus rovnako dobre ako nezmutovaný vírus.
Nová britská mutácia sa začína prenášať aj medzi deťmi. Vieme prečo?
Mechanizmus Prečo je to tak, pre nás zatiaľ nie je známy. Deti môžu šíriť vírus s britskou mutáciou oveľa ľahšie ako pôvodný vírus. Väčšie množstvo detí má po infekcii britským vírusom aj nejaké symptómy. Vírus sa preto šíri oveľa častejšie v rodinách. U detí sa infekcia najčastejšie prejavuje vznikom vyrážok na rôznych častiach tela, zvýšenou teplotou, opuchom lymfatických uzlín a ostrou bolesťou brucha.
Na čo sa máme pripraviť aj v prípade nového juhoafrického vírusu?
Oveľa ľahšie sa šíri a spôsobuje závažnejšie ochorenie. Čiže je silnejší a nebezpečnejší.
Čo vlastne slovo „imunita“ polopatisticky znamená?
Imunita je široký pojem. Máme vrodenú imunitu. Je nešpecifická a aktivuje sa okamžite po infekcii pi porezaní, pri styku s baktériou alebo vírusom. Vrodená imunita je vždy rovnaká. Ani očkovanie ju nezmení. Máme však aj získanú imunitu, sprostredkovávajú ju B a T bunky.
Aký je rozdiel medzi B a T bunkami?
B bunky vytvárajú protilátky, ktoré špecificky rozpoznávajú vírus. Označia ho pre bunky imunitného systému a tie vírus následne zlikvidujú. Veľmi významné sú vírus-neutralizačné protilátky. Keď sa naviažu na vírus, zneutralizujú ho. To znamená, že už nie je schopný nainfikovať ďalšiu bunku.
T bunky špecificky rozpoznávajú vírus. Dokážu ho zlikvidovať samé alebo v spolupráci s ostatnými bunkami imunitného systému. Ak sa zaočkujeme proti SARS-CoV-2, tieto B a T bunky budú rozpoznávať vírus SARS-CoV-2 a nebudú rozpoznávať napr. vírus chrípky.
Na vývoj špecifických B a T buniek potrebuje organizmus asi 5 dní. Tento proces sa nedá urýchliť. Po očkovaní však vznikajú aj pamäťové B a T bunky. Aktivujú sa okamžite po prekonaní infekcie. Zhruba o dva až tri dni po infekcii máme v tele protilátky a špecifické T bunky v obrovskom množstve pripravené bojovať s vírusom. Zjednodušene povedané, po očkovaní je imunitná reakcia rýchlejšia a efektívnejšia. Niekedy si vôbec nevšimneme, že naše telo bojuje s vírusom, pretože sa infekcia vôbec neprejaví symptómami.
Je niečo, čo by ste čitateľom Dobrých novín chceli odkázať?
Nepoľavujme! Akoby sme únavou z dlhodobých opatrení stratili ostražitosť. Poľavili sme a to nás môže kedykoľvek dobehnúť. Obyčajne vtedy, keď si človek myslí, že už všetko dobre ovláda, nastane „nehoda“. Je to ako s profesionálnymi šoférmi. Cítia sa byť istí sami sebou, často situáciu podcenia a ľahko príde k nehode. Nestavajme sa do role profíkov a používajme zdravý rozum.
Ak ideme do prírody, respirátor nie je potrebný. Ak sa v lese s niekým stretneme, rúško postačí. Ak ideme do obchodu či musíme stráviť istý čas v otvorenej miestnosti s viacerými ľuďmi, vyššia ostražitosť je už na mieste. Nedôverujme ostatným, keď nám povedia: Bol som na teste, som negatívny. Tento typ dôvery nie je na mieste. Z dňa na deň, z hodiny na hodinu to už nemusí byť aktuálny výsledok. Vírus nie je statický. V rámci tela často a rád „pendluje“. Niekedy sa neobjaví ani v slinách, ale je už na pľúcach. Tým sa dajú vysvetliť falošne negatívne PCR testy u niektorých pacientov. Na mieste je ostražitosť. Nemajme strach, ale vydržme, kým tu budú pre väčšinu vakcíny. Dovtedy by sme nemali poľaviť.