Našli lásku v čase lockdownu: Nebyť pandémie a Matoviča, nestretneme partnerov, tvrdia mladí ľudia
Všetko zlé je na niečo dobré. Mladé páriky, ktoré vznikli počas pandémie koronavírusu, porozprávali o nezvyčajných stretnutiach, vďaka ktorým našli lásku.
BRATISLAVA 8. február - Predstavte si scenár – zatvorené reštaurácie, bary, kaviarne, komunitné centrá, kiná, zážitkové atrakcie. V hlavnom meste po deviatej večer prázdne ulice, tiché zákutia, upršané námestia so stánkami zívajúcimi prázdnotou. Realita dnešnej doby, ktorá sa odráža v našich pocitoch a prežívaní. Žiadny sci-fi film.
Nedobrovoľne sa z veselých, zábavných, spoločnosť vyhľadávajúcich mladých stali introverti. Prvé mesiace boli znesiteľné – ľudia sa aktivizovali a začali sa venovať restom. Čas na vrátenie sa k filmom, ktoré „si neskôr pozriem,“ priestor na cvičenie s vlastnou váhou, zrazu sa aj zo zarytých „menučkarov“ stali pomerne schopní kuchári a z notorických prepisovačov starých čitateľských denníkov odborníci na povinnú literatúru. Aj čas na kvalitné knihy a indoorové aktivity však stratí svoju váhu a cenu, ak nie je pretkávaný spoločenskými stretnutiami, podnetmi z vonku, či povinnosť fungovania v obmedzeniach postihujúcich každodenný život.
Nenarazili len nevesty, ktoré snívali o veľkých svadbách, podnikatelia v gastro priemysle, či neziskové dobrovoľnícke organizácie. Viac ako rok je v našich životoch prítomná samota, alebo sme sa museli naučiť žiť v stiesnených priestoroch. Pre mnoho mladých ľudí je aj samotné Slovensko malé. Vo svete, ktorý bol pre nás otvorený a každý kút zeme tak ľahko dostupný, sa musíme uspokojiť s prechádzkami v intravilánoch či extravilánoch. Kto by sa v tom vyznal, po toľkých zmenách?
Potom je tu ešte špecifická skupina ľudí a pohľad na samotu. Nielen takú bežnú – obmedzenie stretávania sa s kolegami v práci, s kamarátmi na drinku či spoluhráčmi v telocvični. Tie chvíle samoty pred spaním, či počas upršaných víkendov, ktoré nenahradia ani knihy či dobrý film. Darmo, človek je tvor spoločenský. My sme pre vás spísali pár zaujímavých príbehov, ktoré dokazujú, že aj počas krušných časov, v ktorých odborníci a politici vyzývajú ľudí na izoláciu, si vie nájsť osud svoju cestičku a láska, ak sa má stať, stane sa.
Ako z filmu
Teraz by mohli spozornieť všetci romantici, ktorí si predstavujú stretnutie so svojim partnerom ako z hollywoodskeho trháku. „Ja by som len rada dodala, že je som bola šťastná aj sama a nič som cielene nehľadala. Možno aj preto sa mi na prvý pohľad podarilo celkom romantické zoznámenie, a to na zástavke autobusu,“ začína svoje rozprávanie Mirka (29). Jej ranná jazda MHD v Bratislave sa stala, pateticky nazvané, osudnou. „Terajší priateľ si ma tam všimol, no nenabral odvahu prihovoriť sa mi. Keď teda na konečnej videl, ktorým smerom idem, a predpokladal, že do práce, našiel si zamestnávateľov v okolí a dohľadal ma na sociálnej sieti LinkedIN. No a potom mi napísal,“ opisuje stretnutie počas pandémie Miška.
Pravdou je, že išlo skutočne o náhodu. Väčšinu času pracuje mladá žena z domu, len počas mierneho nádychu a uvoľnenia mohli chodiť do práce. Zoznámili sa na konci jesene minulého roka, a sviatočné obdobie sa už aktívne stretávali.
Trošku predbehneme aj ostatné príbehy, ktoré sme si pre vás prichystali a spomenieme spoločný znak vzťahov vzniknutých počas pandémie. Protagonisti svorne tvrdia, že silene nikoho nehľadali, neboli prehnane aktívni na zoznamkách, dokonca mnoho pozvaní na stretnutie či pokusy o začatie dopisovania si odmietli.
Pomohol nám Matovič
Určite si pri troche snahy spomenieme na povestnú hlášku premiéra Igora Matoviča: Nebojte sa, nevestičky, dobre bude. Matovič sa postaral o mierne uvoľnenie veľkých svadobných hostín v čase, keď už epidemiológovia bili na poplach. Na jednej takej veselici sa dokonca zúčastnil sám. Bez rúška. Práve v tom čase sa konala jedna veľká svadba plná smiechu a hostí aj zo zahraničia.
„Teraz to vyznieva až smiešne, ale zoznámili sme sa na svadbe na Orave na začiatku druhej vlny. Tak nejak prirodzene, bola to taká priateľská svadba, kde ženíchovi s nevestou veľmi záležalo na tom, aby sa ľudia navzájom pozoznamovali a cítili sa tam dobre,“ spomína Ivana (28) na zoznámenie sa s partnerom. Paralelne v období, kedy sa vírus začal vďaka veseliciam šíriť v rodinách, si dvaja slobodní ľudia padli do oka a Ivka je s Tomášom už „nejaký ten piatok“.
Ich vzťah je o to zaujímavejší z hľadiska pandémie, že Tomáš pracuje a žije v Česku, a musia okrem zmätočných pravidiel, zákazov a príkazov, riešiť aj diaľku. Podľa psychológov však práve takéto nezvyčajné začiatky pretkávané skúškami môžu v mladých vyvolať túžbu na vzťahu pracovať, vážiť si spoločné chvíle, učiť sa robiť kompromisy a ceniť si samotnú existenciu partnera.
Nepodceňujte zoznamovacie aplikácie
V tomto nespoločenskom období sa môže zdať, že väčšina života a diania sa preniesla na sociálne siete. Prvé dva príbehy, ktoré sme vám predstavili, paradoxne potvrdzujú opak. Marianin príbeh je možno na prvé počutie tradičnejší na terajšiu situáciu, avšak samotní protagonisti by určite dali prednosť osobnému zoznámeniu sa na nejakom fajn koncerte či akcii. Mariana priamo hovorí, že nebyť pandémie, nedali by sa s novým partnerom dokopy.
„Zoznámili sme sa cez Tinder. Prvú vlnu som zvládala úplne v pohode, nepociťovala som samotu. Až počas druhej vlny som začala uvažovať, že sa prihlásim na zoznamku. Prihlásila som sa opäť na Tinder už s vylepšenou verziou. No a tak som natrafila na môjho terajšieho frajera. Dlhé roky sme sa obchádzali, je z vedľajšieho mesta, kde mám veľké množstvo priateľov, čiže som si aj mohla overiť, že nie je pofidérny,“ smeje sa Mariana. Priznáva, že práve koronavírus zamiešal v ich vzťahu karty. „Rovnako ako ja sa po dlhom čase vrátil k rodičom. Nebyť toho, asi ťažko si k sebe nájdem cestu. On bol dlhé roky na cestách a ja som pracovala ďaleko od domu mojich rodičov,“ hovorí a tým len potvrdzuje slová, že pandémia môže byť osudová vo vzťahoch aj tým pozitívnym smerom.
Oklieštené možnosti
Všetci naši respondenti sa zhodujú – samotný priebeh zoznámenia ale najmä vzťahu je trochu iný. Niektorým chýbajú spoločenské akcie, stretnutia s kamarátmi, ktorí vedia byť úprimným pohľadom na nového partnera, ale aj voľnosť a romantické zákutia kaviarní, diskotéky či len brázdenie korza alebo vianočných trhov. „Obaja radi trávime čas v prírode a na túrach aj naše prvé stretnutie bolo na túre. Rovnako vyzeralo druhé stretnutie a tretie rande,“ smeje sa Mariana.
„Nebyť pandémie nedáme sa podľa mňa dokopy, na druhej strane, nemyslím si, že by bol priebeh vývoja nášho vzťahu iný. Možno že by sme mali viac možností na rande, napr. si niekde posedieť. Ale kto chce vynájde sa, veď aj pizza z krabice na lavičke môže byť romantická,“ dodáva zasnene. „Trávime dosť času prechádzkami vonku alebo sme spolu u niekoho z nás. Inak sa to asi ani nedá,“ zamýšľa sa Ivana.
„Snažíme sa z tohto času vyťažiť, čo sa dá a hľadať spôsoby, ako neporušovať nariadenia a zároveň byť spolu, čo je niekedy celkom náročné. V podstate sme ani raz nemali také rande, že by sme sa stretli niekde vnútri v kaviarni. Stihli sme ešte chladné terasy. Chýba nám možnosť ísť si niekam len tak sadnúť a vychutnať si dobré jedlo a z možností randenia vypadáva aj akákoľvek kultúra. Čiže asi to občas vyžaduje viac kreativity,“ potvrdzuje mladá žena. Všetky páry svorne tvrdia, že opatrenia dodržiavajú, a doslova čarujú s nápadmi na ozvláštnenie začínajúcej lásky. „Ešte keď nebol lockdown, tak sme sa najčastejšie prechádzali, aj keď už bolo pomerne chladno. Zašli sme aj v rúškach do kina. Momentálne je výhoda, že obaja behávame, tak si chodíme spolu zabehať – najčastejšie do prírody. No a, samozrejme, navštevujeme sa navzájom v bytoch, obaja bývame sami, takže to považujeme za celkom zodpovedný prístup,“ hovorí Mirka.
Príbehy slobodných ľudí, ktorí našli lásku a možno aj spriaznené duše v lockdownových časoch nám môžu dodať nádej, že život sa nezastavil, len spomalil, a to, čo nám je súdené si nás nájde najmä vtedy, keď to najmenej čakáme.
