Miesto, ktoré kedysi vybral Baťa ako najvhodnejšie pre detské ihrisko, opäť ožíva

BRATISLAVA 24. septembra - Pôvodne to bol posledný verejný priestor naprojektovaný spoločnosťou Baťa ako záhrada pre obyvateľov Baťovian, potom roky slúžil ako detské ihrisko a neskôr chátrajúci pozemok a dnes šanca na bezpečné miesto pre hru detí či na aktívny oddych, vzdelávanie a osvetu v enviromentálnej oblasti. To je Baťovianska záhrada v Partizánskom.

Príbeh tohto miesta sa začal písať 8. augusta 1938, kedy spoločnosť Baťa začala s výstavbou fabriky v katastri obce Šimonovany a Veľké Bielice. Spolu s fabrikou sa začalo budovať aj mestečko Baťovany, ktoré od roku 1949 nesie názov Partizánske. „Je to ideálne priemyselné mesto. Ide v podstate o svetový unikát, pretože Baťovany sú jediným mestom vo svete, ktoré bolo vystavané podľa ideálnych predstáv spoločnosti Baťa a ich príručky Průmyslové město,“ vysvetľuje pre Dobré noviny predsedníčka občianskeho združenia Skrášľovací spolok Partizánske, Miriam Miková.

Podľa nej mohla kdekoľvek na svete spoločnosť Baťa budovať svoje mestá. „Takéto mesto má rôzne funkcie. Pracovnú, to znamená fabrika, kam ľudia chodia pracovať, funkciu spoločenskú, teda veľké námestie s obchodmi, hotelom, kultúrnym domom a podobne, potom časť športovú a oddychovú, kde patrí priestor aj pre deti, duchovnú, kde je kostol a v neposlednom rade časť obytnú, kde ľudia bývajú,“ dodáva predsedníčka spolku, ktorý v meste vznikol v roku 2014. Unikátnosť Baťovian spočívala aj v tom, že tieto funkcie boli rozdelené do zón a všade sa dalo dostať pešo alebo na bicykli, pretože všetko bolo blízko.

Oddych pre deti aj dospelých

Sám Baťa bol fanúšikom piknikov, bol tiež jedným z prvých zero waste propagátorov, preto chcel dopriať oddych a čas v prírode aj svojim zamestnancom a podľa toho staval pre nich aj domy. „Mestá boli koncipované tak, že pozemky neboli oplotené a v každej štvrti bolo nejaké územie vyčlenené na ihrisko, na hru detí a oddych ostatných obyvateľov. Preto na jednom pozemku v centre mesta, ktorý celé desaťročia túto funkciu plnil, práve teraz budujeme Baťoviansku záhradu - chceme totiž, aby svoj pôvodný účel plnila aj v budúcnosti.“ Dlhé roky na tomto miesto naozaj fungovalo detské ihrisko, no približne v 90. rokoch tam začala chodiť mládež, ktorá holdovala alkoholu a drogám, takže mesto ho uzavrelo. Viac ako 20 rokov rokov potom miesto chátralo.

Pozemok na Škultétyho ulici v centre mesta, ktoré čerstvo od augusta nesie názov Centrum - Baťovany, má výmeru dvetisíc päťsto m2 a z troch strán je obklopený baťovskými domčekmi a vilkami. „A tak sme my, Skrášľovací spolok Partizánske, spolu s občianskym združením GaBa vymysleli projekt Baťovnianskej záhrady, ktorá má podporovať enviromentálne vzdelávanie pre deti, mládež, dospelých, ale bude niesť nielen vzdelávaciu funkciu, ale aj oddychovú funkciu. Je to tak jedno z mála bezpečných miest na hru detí v meste. Hoci v minulosti v Partizánskom neexistovali ploty, v 60. rokoch sa pozemky oplotili a tento priestor je bezpečný - je tam brána, a teda nemá priamy vstup na ulicu,“ vysvetľuje Miriam Miková.

Vzdelávanie v prírode

Miriam Miková spolu s ďalšími spolupracovníkmi sa do revitalizácie tohto výnimočného miesta pustili pred rokom. „Prvé práce sme začali robiť v novembri. Ako prvé sme vysadili dlhoveké ovocné stromy, v predstihu, aby sme sa potom z nich mohli tešiť. Prvé kultivačné práce sme potom robili na jar. Máme tak za sebou postavenie domčekov na náradie či latrínu, spustili sme systém zberu dažďovej vody zo striech garáží, realizujeme zmenu pieskoviska na vonkajšiu učebňu Sokolie hniezdo, pripravujeme kompletnú infraštruktúru. Teraz na jeseň chceme zasadiť kríky, na jar nás čaká ďalšia výsadba, bylinková záhrada a ďalšie veci na hranie detí,“ vymenúva Miková. Pripravujú tiež rôzne atrakcie ako chodník bosých nôh, vŕbový domček, čitáreň, kvetové lúky, dráhu pre deti na odrážadlách a bicykloch, pláž či sad s ovocnými dlhovekými stromami. Radi by však tento priestor povýšili na záhradu, ktorá učí a vzdeláva, preto do neho plánujú umiestniť aj vonkajšie učebne.

Projekt zaujal aj samotných obyvateľov mesta. Svedčí o tom aj fakt, že vo filantropickom programe Raiffeisen banky s názvom Gesto pre mesto, v rámci špeciálnej výzvy Gesto pre rodičov, kde mohli ľudia v každom meste podporiť hlasovaním jeden projekt, v Partizánskom zvíťazili práve aktivity Baťovianskej záhrady.

Aby nadviazali na odkaz Baťu, jeho aktivity a myšlienky ohľadne prírody, rodiny, využitia voľného času a vzdelávania, získané peniaze investujú do originálnych montessori outdoorových pomôcok. V záhrade totiž pribude Hernička Agi, projekt občianskeho združenia GaBa na čele s Antóniou Gabrišovou. „Je to naša montessori mama, vyštudovaná pedagogicka, ktorá sa tomuto typu vzdelávania venuje už dlho a sama tak vychováva svoje štyri deti. Peniaze použijeme na vzdelávacie prvky z dreva, rozšírime našu zbierku montessori materiálov, ktoré by sme požičiavali deťom domov, do škôlok či škôl.“ Experimentálne formy vzdelávania, vďaka čomu ľudia napredujú, podporoval aj Baťa. Sám pre svojich učňov vo fabrike zabezpečoval špeciálne vzdelávanie.

Tvorcovia Baťovianskej záhrady rozhodne nezaháľajú a okrem tohtomesačného finančného daru od Raiffeisen banky sa im za uplynulý rok podarilo získať ďalšie štyri granty. „Vďaka nim sme mohli realizovať všetky doterajšie úpravy a stavby, aktuálne pretvárame staré pieskovisko na vonkajšiu učebňu Sokolie hniezdo a pred pár týždňami sa nám podarilo získať grant na záhradný domček so zelenou strechou. Nie je nás veľa a aj keď sa na brigádach stretávame pravidelne, ideme miernym tempom.“ Prečo ale vybrali pre učebňu také netradičné meno? Ján Antonín Baťa, zakladateľ Baťovian, bol hrdým Sokolom, teda členom telovýchovnej jednoty, ktorá mala a má v bývalom Československu veľa prívržencov a bola aj v Partizánskom a tiež sa Baťovianska záhrada nachádza v tesnej blízkosti Sokolskej ulice. Do konca sezóny majú ešte pred sebou dva mesiace prác. Peniaze získavajú napríklad aj predajom Baťovianskych suvenírov (tričká, keramické baťovské domčeky, magnetky a pod.) na Baťovianskom rínku, ktorý zorganizovali pred pár dňami.

Platený vstup

Aby bol však priestor bezpečný a s kvalitným vybavením, po dôkladnom premýšľaní sa rozhodli do záhrady zaviesť platený vstup. „Ani Baťa nedával nič zadarmo. Hovoril, že čo nič nestojí, to za nič nestojí. Chceme, aby tam prichádzali kultúrni a spoločensky zodpovední ľudia. Bude to za symbolické vstupné, ale na čip, pretože v takom prípade vieme, komu ho dávame. Ak sa niečo stane, vieme, kto sa v záhrade nachádza. Chceme z toho urobiť naozaj bezpečné miesto.“

Prístup do Baťovianskej záhrady budú mať samozrejme aj školy. „V dopoludňajších hodinách počas týždňa by mala slúžiť na vzdelávanie detí zo škôlok a škôl, poobede pre deti z družín a širokú verejnosť. Sobota bude venovaná workshopom, školeniam, organizovaným stretnutiam rôznych skupín a nedeľa bude len pre priamych susedov Baťovianskej záhrady,“ vysvetľuje Miriam Miková.

A v neposlednom rade chcú vzdelávať obyvateľov aj o histórii Baťovian. „Zistili sme, že veľmi veľa miestnych nemá vôbec prehľad o histórii mesta. Vedia, že tu boli obuvnícke závody, ale nevedia, ako to bolo predtým, kde je Baťova kolónia a podobne. Do roku 1949 tu žilo dvetisíc ľudí, Baťovcov, odvtedy je nás tu už 20-tisíc, takže niektorí noví ľudia netušia o histórii mesta nič, chceme to zmeniť,“ uzatvára.