Po návšteve v nemocnici sa Jana rozhodla, že pacientom vytvorí záhradu, ktorá im pomôže v liečbe

TRNAVA 4. novembra - Návšteva príbuzného v trnavskej nemocnici prinútila architektku Janu Pajchlovú zamyslieť sa. Záhrada v areáli nemocnice nebola miestom, ktoré by pacientovi uľahčilo zotaviť sa. Práve naopak.

Zanedbané prostredie môže v pacientoch podľa slov mladej architektky produkovať stres. Zo zanedbanej záhrady túžila vytvoriť príjemné miesto plné podnetov a aktivít, v ktorom by sa cítili príjemne nielen pacienti, ale aj návštevy a zamestnanci nemocnice. 

So svojimi kamarátmi, záhradnými architektmi Filipom Plánkom, Robertom Rothom, Dominikou Frantovou, neziskovou organizáciou Viridi Via a ďalšími naplánovali projekt s názvom Záhrada nových začiatkov. Záhrada už chytá nové kontúry, no stále si vyžaduje veľa práce a financií.

Kedy ste si uvedomili, že chcete využiť plochu pri pri budove psychiatrie vo Fakultnej nemocnici v Trnave na terapeutickú účely?

Pred dvoma rokmi som bola navštíviť môjho rodinného príslušníka v nemocnici. V tom čase som študovala architektúru na Politecnico di Milano. Prirodzene ma zaujíma verejný priestor a obzvlášť v tak citlivom prostredí, ako je nemocnica, som bola prekvapená ako (ne)funguje. Povedala som si, že by to mohla byť zaujímavá téma na diplomovú prácu. Začala som skúmať areál trnavskej nemocnice a postupne všetky funkcie jednotlivých pavilónov. Nechcela som však, aby moja práca zostala len vo forme štúdie. Hľadala som možnosti, ako by sa dal priestor v nemocnici spríjemniť. Po diskusii s primárom psychiatrického oddelenia pánom MUDr. Ivanom Karbulom, sme sa dohodli, že parkový priestor za budovou psychiatrie by bol ideálny na premenu vo forme terapeutickej záhrady. 

Psychológia je prirodzenou súčasťou pri tvorbe verejného priestoru

Ako ste sa cítili v areáli záhrady, keď ste ju navštívili prvýkrát?

Bol to pre mňa zážitok spojený s údivom. Dlho som rozmýšľala, ako to prostredie môže vplývať na pacientov, ale aj na pracovníkov. Ja som tam bola len na 30 minút ako návštevník. Pre niekoho, kto rieši svoju závažnú životnú situáciu, to musí byť náročné. Naopak prostredie, v ktorom sa má liečiť by malo takého človeka stimulovať a pomáhať k uzdravovaniu. 

Na koľko musí byť podľa vás architekt psychológom?

V architektúre sa do istej miery schádzajú rôzne profesie. Psychológia je prirodzenou súčasťou pri tvorbe dizajnu, architektúry či verejného priestoru. Formy, materiály, farby máju svoj vyznám a určitým spôsobom pôsobia na naše podvedomie. Architektúra je pre ľudí. Architekt sa teda musí neustále zaoberať tým, ako ľudia fungujú tu a teraz, ale musí odhadnúť, ako sa budú priestory využívať v budúcnosti. Architekt samozrejme psychológa nikdy nenahradí. Ideálna by bola transdisciplinárna spolupráca profesii pri hľadaní nových riešení aj v architektúre.

Užívatelia nemocničných areálov sú neustále vystavovaní stresu

Ako chcete, aby sa ľudia cítili v záhrade? 

Bola by som šťastná, ak by ľudia chodili do záhrady za kúskom pokoja. Je to ohradené miesto, kde nie je pohyb dopravy ako inde v areáli. Záhrada má potenciál na zastavenie času a sprítomnenie jednotlivca na danom mieste. Užívatelia nemocničných areálov sú neustále vystavovaní stresu pre svoj zdravotný stav, pre oddelenie od každodenného života, obmedzenie zapájania sa do aktivít a v neposlednom rade pre nedostatočnú kvalitu a komfort priestoru. Záhrada má za úlohu vytvoriť zelenú oázu, kde človek môže na chvíľu zabudnúť na faktory spôsobujúce stres.

Čerpali ste inšpiráciu niekde v zahraničí?

Keďže na Slovensku nie sú oficiálne dokumenty o realizácii terapeutických záhrad v nemocniciach, väčšinu informácií som čerpala zo zahraničných projektov. Vo väčších, ale aj špecializovaných nemocniciach v USA sú terapeutické záhrady bežné. V severských krajinách Európy je prepojenie s prírodou dôležitou súčasťou pri liečebných procesoch. Tak isto v Taliansku je viacero zdravotných zariadení s podobnými záhradami. Nové nemocnice sa automaticky projektujú „zeleno“ nielen kvôli terapeutickým účinkom, ale aj pre ich environmentálny dopad.

Pre koho bude určená záhrada? 

Pre užívateľov nemocničného areálu -  zamestnancov, pacientov a ich návštevníkov.

Práca v záhrade má pacientom pomôcť

Aké aktivity bude záhrada ponúkať? 

Momentálne sme realizovali kruhový chodník. V jeho strede je vysadených viac ako 1000 trvaliek alebo krov. Na jar osadíme opravené lavičky, mala by pribudnúť fontánka s pitnou vodou, chodník rôznych materiálov a iné záhradné prvky. Ak zoženieme ďalšie financie, vybudujeme altánok. Postupne budeme vysádzať ďalšie záhony, ktoré by si mohli osvojiť napríklad ambulantní pacienti.  Záhrada sa môže využívať pasívne - relaxáciou, pozorovaním zelene alebo aktívne pri záhradných prácach. Pri dotyku so zemou, zeleňou alebo kôrou stromu, sa v tele pacienta stimulujú zmysli. Tým sa posilňujú regeneračné procesy, posilňuje sa imunitný systém a obnovujú sa prirodzené telesné biorytmy. Preto je terapia prácou dôležitou súčasťou záhrady. Uvidíme, či si takýto koncept nemocnica bude vedieť osvojiť.

Ako prijalo váš nápad vedenie nemocnice?

Veľmi dobre, keďže sú neustále zaťažení chodom nemocnice, nezostáva im veľa času, ani prostriedkov na podobné intervencie vo verejnom priestore. Ponúkla som im vybudovanie projektu, financie som tiež zháňala ja. Myslím, že budú radi, keď sa záhrada otvorí a v areáli pribudne príjemnejšie miesto na trávenie voľných chvíľ. 

Sme radi, keď nevidíme plesnivé steny

Bavili ste sa o tom s pacientmi, čo im najviac prekážalo?

Samozrejme. Nemocnice na Slovensku sú vo všeobecnosti v kritickom stave. Myslím, že my všetci by sme prijali radikálnejšie zmeny. Čo sa týka prostredia často už zabúdame na jeho dôležitosť a sme radi, že nevidíme plesnivé steny. Je to smutné, a aj preto vznikol tento projekt. Nemocnice sú veľmi citlivé prostredie, jeho forma by nám mala pomáhať jednoduchšie prežiť ťažké chvíle, ktoré tam môžu nastať. 

Koľko ľudí pracuje na projekte? Pomáhajú vám aj dobrovoľníci? 

Projekt mám na starosti ja spolu s neziskovou organizáciou VIRIDI VIA. Počas procesu návrhu som spolupracovala hlavne so záhradnými architektmi. Pri realizácii prvej etapy sa zapojili dobrovoľníci. Dúfam, že na jar, keď budeme vysádzať ďalšie trvalkové záhony, sa zapoja aj pacienti, ktorým to dovolí zdravotný stav. 

Kedy má byť záhrada hotová? 

Momentálne sme dokončili prvú časť. Nakoľko je už chladnejšie počasie, budeme pokračovať na jar. Záhrada je ale živý tvor, nedá sa jasne definovať ukončenie prác. Všetko bude závisieť od financií, množstva zapojených dobrovoľníkov a podobne.

Odkiaľ ste získali financie na projekt? Bolo to náročné?

Počas júna sme robili verejnú zbierku. Bol to časovo náročný proces, ale všetko sa dá zvládnuť. Ďalej nás podporila Nadácia Orange a Trnavský samosprávny kraj. V spolupráci s EKOFESTOM sme mohli nakúpiť istú časť krov a trvaliek. 

Iniciatíva na zmenu verejného priestoru, akým je aj areál nemocnice prišla „zdola" práve od vás. Myslíte si, že štát by sa mal viac starať o takéto priestory, aby boli lepšie využiteľné? 

Samozrejme. Verejné priestory sú zrkadlom spoločnosti. Na Slovensku máme veľký potenciál na rozvoj aj v tomto smere a dúfam, že v nasledujúcom období to bude už len lepšie.