Dobré noviny
Expert na elektroodpad: Novú elektroniku kupujeme z vrtochu. Elektroodpad je najrýchlejšie rastúci odpad na svete
Marián Balázs
Marián Balázs

Expert na elektroodpad: Novú elektroniku kupujeme z vrtochu. Elektroodpad je najrýchlejšie rastúci odpad na svete

Čo robiť s takýmto odpadom? Vo svete plastových odpadkov sa objavuje nová hrozba, a to odpad elektrospotrebičov.

BRATISLAVA 24. mája - V súvislosti s ochranou životného prostredia sa veľa hovorí napríklad o problematike plastových odpadov. Rovnako vážnym odpadom sú však aj elektroodpady, s ktorými si ľudia akosi nevedia poradiť. Hosťom relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom bol preto aj Ronald Blaho, expert v tejto oblasti a zároveň autor niekoľkých projektov a iniciatív.

Vo video rozhovore sa dozviete:

  • ako sa delí elektroodpad,
  • čo spôsobuje obsah spotrebičov v prírode,
  • ako s elektroodpadom bojujú školské inštitúcie,
  • prečo by sme nemali vyhadzovať malé spotrebiče medzi obyčajné odpadky,
  • ako sú na tom alkalické či lítiové batérie,
  • ako narábať s vyradenými spotrebičmi?

Ako rozdeľujeme elektronické zariadenia

V domácnosti bežného človeka alebo rodiny nájdeme rôzne elektronické zariadenia, ktoré sa podľa aktualizácie smernice o elektro-odpade alebo elektro-zariadeniach z 15. augusta minulého roka dajú rozdeliť na šesť základných skupín: „Prvé sú zariadenia na tepelnú výmenu, nimi sú prevažne chladničky a mrazničky, alebo tepelné čerpadlá. Druhú skupinu predstavujú takzvané zobrazovacie zariadenia, teda televízie a počítačové monitory. Treťou sú svetelné zdroje. Štvrtá sú veľké spotrebiče, piata malé a šiesta skupina sú špeciálne IT zariadenia, kam patria mobilné telefóny,“ vysvetľuje Ronald Blaho.

Dôvodov, prečo sa o tomto probléme začína viac a viac hovoriť, je mnoho. Elektroodpad je globálne najrýchlejšie rastúci odpad. Za ostatných dvadsať rokov nastal najväčší posun v technológiách.“ Ľudia často vyhadzujú svoje zariadenia, pretože majú potrebu zakúpiť si novší, výkonnejší a kvalitnejší model. Táto vrtošivosť je však podmienená aj tým, že sa jednoducho máme dobre, čo potvrdzuje aj expert: „Spotrebiče sme si kupovali preto, lebo sme si potrebovali oprať veci, uskladniť potraviny, a tak sme si kúpili práčku a chladničku. Ak mal niekto peniaze navyše, kúpil si televízor. Dnes sme sa preklopili do fázy, kedy väčšinu týchto spotrebičov máme pre zábavu,“ vysvetľuje Blaho.

Čo spôsobuje elektroodpad?

Zo šiestich vyššie uvedených typov či skupín elektrospotrebičov sú pre životné prostredie nebezpečné tri. Ide o prvú, druhú a tretiu skupinu. „Sú v nich obsiahnuté zložky, ktoré sa v bezprostrednom kontakte s prírodou dostanú do zeme a škodia. Môže sa tak stať aj pri obyčajnom daždi. Látky zo zariadení sa vyluhujú a poškodia pôdu i vodu v nej.“ Podľa dostupných štatistík končí voľne v prírode alebo na rôznych čiernych skládkach až polovica všetkého odpadu. „My, ako Európa, sme na tom však omnoho lepšie ako ostatné svetadiely. Lepšie ako Amerika či Ázia,“ dodal Blaho.

S problematikou ideme do škôl

Jednou z iniciatív, za ktorými Ronald Blaho stojí, je aj projekt s názvom Recyklohry, ktorý bližšie predstavil aj v relácii KRIŽOVATKY: „Ide o školský recyklačný program, ktorého cieľom je prehĺbiť znalosti žiakov v oblasti triedenia a recyklácie odpadov a umožniť im osobnú skúsenosť so spätným odberom použitých drobných elektrozariadení a batérií. Pracujeme na ňom od roku 2010. Unikátny projekt veľmi dobre dopĺňa školské osnovy. Naša téma sa síce preberá na rôznych predmetoch, no neexistuje predmet, ktorý by sa volal, napríklad, Triedenie odpadu, čo je škoda,“ uvádza Blaho v rozhovore. Každá škola, ktorá chce byť súčasťou projektu, sa iba prihlási. Potom môžu zbierať malé spotrebiče, ako sú fény, kulmy, myšky od počítačov.

Viac o elektroodpade sa dozviete v priloženom videorozhovore.

Už ste čítali?