Takéto zvyky počas Štedrej večere v Poľsku a Slovákov vo Vojvodine
TASR
TASR

Takéto zvyky počas Štedrej večere v Poľsku a Slovákov vo Vojvodine

Vianoce sa v Kovačici nazývajú Kračúm

Na dobovej snímke starodávny zvyk lámania oblátok počas Štedrej večere v poľskej rodine. Pri ich delení si príbuzní hovoria priania na celý ďalší rok. Krakov, 23. decembra 2016. — Foto: TASR/Maroš Černý

Krakov/Košice 24. decembra (TASR) – Sviatky Božieho narodenia sú pre Poliakov veľmi dôležité. Pripomínajú narodenie Ježiša Krista, sčasti tiež pramenia z predkresťanských čias a sú spojené so slávením zimného slnovratu.

Štedrý deň sa v Poľsku nazýva vigíliou. Jeho súčasťou je slávnostná večera, ktorá predchádza sviatku Božieho narodenia. "Začína sa po súmraku, keď sa na nebi objaví prvá hviezda. Začiatkom 19. storočia bola vianočná večera veľmi skromná, jedli sa iba pokrmy z hrachu, kapusty, maku s trochou medu," priblížila pre TASR kurátorka Etnografického múzea v Krakove Karolina Pachla-Wojciechowska.

V Krakove vigilijná večera pozostáva v súčasnosti z polievky – boršču s malými pirohmi plnenými hríbmi, hríbovej polievky a ako hlavné jedlo sa podáva vyprážaný kapor. "Toto jedlo nemá dlhú tradíciu, zaviedlo sa po druhej svetovej vojne. Podáva sa so sladkým pečivom z kysnutého cesta a šalátom z červenej a bielej kapusty. Ďalšími jedlami sú pirohy so sladkou kapustou a potom je to ryba v aspiku v dvoch variantoch, pikantnej a sladkej. V Krakove je obľúbená na sladko. Skladba jedál závisí od toho, z akých regiónov pochádzajú jednotliví členovia rodiny. Podávajú sa tiež opekance poliate rozmiešaným mliekom s makom a medom. Z východu sa od Poľska dostala takzvaná "kutja", čo je máčaný mletý mak s hrozienkami, orechmi a sušeným ovocím," povedala Pachla–Wojciechowska.

Na slávnostne prestretom stole sa dodnes v rodinách necháva voľné miesto s tanierom pre nečakaného hosťa.

Počet jedál na štedrovečernom stole bol podľa jej slov v minulosti. "Aj keď tradícia hovorí, že by ich malo byť 12 ako mesiacov v roku. Všetkého má byť nadmieru, aby v celom nasledujúcom roku bola rodina bohatá. Počet jedál má byť párny, čo symbolizuje plnosť. Dokonca sú názory, že ich nemá byť dvanásť, ale viac. V skutočnosti ich podľa mňa nikto nepočíta," vysvetlila kurátorka.

"Typický poľský zvyk je, že počas štedrovečernej večere sa ľudia navzájom delia o oblátky. Pri ich lámaní si hovoria priania na celý ďalší rok. V expozícii nášho múzea máme množstvo oblátok, ktoré pochádzajú z konca 17. storočia. Máme i štipce, v ktorých sa kedysi piekli tieto oblátky," prezradila Pachla–Wojciechowska. Dnes už Poliaci oblátky doma nepečú, ale kupujú si ich v obchodoch.

"S oblátkami súvisia i ozdoby, ktoré si ľudia kedysi vešali na vianočný stromček. Okrem orechov a sladkostí to bola najviac rozšírená ozdoba, takzvaná zemeguľa. Je to guľa, ktorá má pomerne komplikovaný tvar a zhotovuje sa z výrezov oblátok, ktoré sa spájajú slinami,“ povedala s tým, že dnes ich už na stromčekoch nevidieť. „Robia ich len nadšenci, alebo deti v tvorivých dielňach. Rovnako zhotovujú i typických krakovských ježkov v tvare gule, alebo ozdoby zo slamy," povedala kurátorka.

Po Štedrej večeri chodia ľudia do kostola na polnočnú omšu, ktorá hovorí o príbehu narodenia Ježiša Krista. "V Prvý sviatok vianočný je tých zvykov už menej. Veriaci idú opäť do kostola na omšu a potom sa venujú rodine. Majú tiež slávnostný obed s rôznymi jedlami, ktorý nie je sformalizovaný," priblížila Pachla-Wojciechowska.

Podľa kurátorky zaujímavosťou je i čas stavania a zdobenia vianočného stromčeka. "V súčasnosti sa stavia pomerne skoro. Kedysi ho stavali a zdobili až na Štedrý deň. Ľudia dnes dosť negatívne vnímajú to, že obchody sú vyzdobené v značnom predstihu, možno povedať po sviatku Pamiatky zosnulých. Stromček totiž vnímajú ako symbol Vianoc," tvrdí Pachla–Wojciechowska.

Rovnako ako Slováci i Poliaci majú jeden zvyk, na ktorý podľa jej slov sa nesmie zabudnúť. "Sú to darčeky pod stromčekom," dodala s úsmevom.

Typický poľský zvyk je, že počas štedrovečernej večere sa ľudia navzájom delia o oblátky. Pri ich lámaní si hovoria priania na celý ďalší rok. (Foto: TASR/Maroš Černý)

Zvyky Slovákov vo Vojvodine

Žiadne srbské obyčaje, len slovenské tradície. Bohato prestretý stôl so všetkým, čo rodina na ten večer pripravila. Chýbajú len vianočné rozprávky v televízii, keďže zvyšok krajiny slávi najkrajšie sviatky roka až o dva týždne neskôr. Aj to je atmosféra Vianoc srbských Slovákov žijúcich v autonómnej oblasti Vojvodina.

Tisíce z nich ich žijú v obci Kovačica. Obec založená v roku 1458, v súčasnosti známa insitnými maliarmi, má 6763 obyvateľov. Slováci, ktorí tam prišli pred vyše dvesto rokmi, tvoria viac ako 80 percent. Väčšina z nich sú evanjelici, Srbi patria k pravoslávnej cirkvi, ktorá sa riadi juliánskym kalendárom.

Vianoce sa v Kovačici nazývajú Kračúm. Prípravy na tento sviatok sa v minulosti začínali ešte počas štyroch adventných týždňov. V tomto období ženy a dievčatá chodili v tmavých šatách a v dedine sa nekonali žiadne zábavy, divadlá tance či svadby. Všetci sa totiž duchovne pripravovali na Vianoce.

Na Štedrý deň skoro ráno ešte pred svitaním chodievali príbuzní a priatelia blahoželať do domov, v ktorých mali Adama alebo Evu. Svoj príchod oznamovali strieľaním z mažiarov. Takýto hlučný spôsob gratulantov na meniny sa v Kovačici počas celého roka využíva dodnes.

"Ráno na Štedrý deň sa na raňajky robili iba syrové opekance a počas dňa sa nič iné nejedlo. Večera sa podávala, až keď sa rodina vrátila z kostola. Stôl bol bohatý a bolo na ňom od začiatku všetko, aby symbolizoval hojnosť a počas večere sa nemuselo od tabule odchádzať. Varievala sa hlavne sárma (plnená kapusta), ťapša (zemiaky, domáca klobása a karé)," povedala pre TASR obyvateľka Kovačice Zuzana Palušková. Priblížila, že jedlo sa pieklo v murovanej peci a kedysi sa nič iné nepripravovalo. Prestieralo sa zásadne na tkaný biely obrus.

"Stále je veľa domácností, ktoré na Štedrý deň nič iné nepripravujú. Je už ale veľa rodín, ktoré na Vianoce vôbec tradičné menu nemajú a varia si to, na čo majú práve chuť. Alebo skombinujú tradície so súčasným jedlom, ako napríklad rezne. Tradičná a na Slovensku preferovaná vianočná kapustnica sa však na stole vo Vojvodine objaví len veľmi zriedka. Polievku si totiž varí každý podľa svojho gusta. Nechýba však majonézový šalát," povedala Zuzana Palušková.

V minulosti sa piekli najmä drobné koláčiky a pila sa domáca pálenka a víno. Dnes sú sladkosti bohatšie, nezriedka vidieť na štedrovečernom stole aj krémové torty.

S dobou ide aj zdobenie stromčeka. "Počas môjho detstva sa to robilo pred odchodom do kostola. Zdobili ho len rodičia, kým deti poslali k susedom, aby im mohli povedať, že stromček priniesol Ježiško. Darčeky sa nedávali, ale robili sa balíčky pre deti, v ktorých si našli jablká, pomaranče, orechy či cukríky. Listy Ježiškom sa asi nepísali, ale celý december sa deťom hovorievalo, že majú poslúchať rodičov, pomáhať im, lebo Ježiško všetko vidí a ak nebudú poslúchať, nič im neprinesie," spomína Zuzana. V súčasnosti sa už aj centrálny stromček v dedine vyzdobí o niekoľko dní skôr, aj keď u Zuzany doma je to stále až na Štedrý deň.

Srbskí Slováci nezabúdajú ani na svoje hospodárstvo. "Keďže v dedine je takmer v každom dome maštaľ, tá sa poupratuje, dobytok dostane veľa slamy a jedla, aby aj zvieratá pocítili, že prišiel výnimočný deň," dodala.

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…