Dobré noviny
CNN vybrala 12 najpôsobivejších staníc metra v Európe
TASR
TASR

CNN vybrala 12 najpôsobivejších staníc metra v Európe

Medzi najkrajšími stanicami je aj pražská stanica. Do prvej dvanástky sa dostala i futuristická stanica Westminster v Londýne.

Na snímke stanica londýnskeho metra pri Westminsterskom paláci. Táto stanica sa dostala do prvej dvanástky rebríčka. Foto: TASR/AP Photo

Praha 9. februára (TASR) - Najkrajšiu stanicu metra majú Taliani, je ňou stanica Toledo v Neapole, otvorená v roku 2012. Medzi 12 najpôsobivejších staníc metra v Európe sa však v ankete americkej televízie CNN dostala aj stanica Staroměstská v českom hlavnom meste.

Server Novinky.cz informoval, že podľa CNN si v európskej sieni slávy zaslúžia byť všetky stanice trasy A pražského metra, ktoré vyzerajú, ako keby vystúpili z filmu Mechanický pomaranč režiséra a scenáristu Stanleyho Kubricka.

Víťazná stanica Toledo v Neapoli svojím umiestnením 50 metrov pod zemou patrí k najhlbším v meste a tematický pripomína hru svetla s vodou. Nasleduje ju stanica Westfriedhof v Mníchove, otvorená v roku 1998. V roku 2001 ju doplnili obrovskými svietidlami, ktoré vrhajú do okolí modré, žlté a červené tiene. Tretie miesto obsadila stanica Komsomolskaja v centre Moskvy v okázalom barokovom štýle, pripomínajúca tanečnú sálu. Štvrtá sa umiestnila lisabonská stanica Olaias, postavená v súvislosti so Svetovou výstavou Expo v roku 1998.

Do prvej dvanástky sa dostali ďalej futuristická stanica Westminster v Londýne (5.), štokholmská stanica T-Centralen (6.), parížska stanica Palais Royal - Muséé du Louvre (9.), najhlbšia stanica metra v Petrohrade, Admiraltejskaja (10.) či Plac Wilsona vo Varšave (11.).

Webová stránka CNN v tejto súvislosti pripomína, že Londýn má najstaršie metro na svete, otvorili ho v roku 1863, má však aj jednu z najkrajších staníc metra v Európe - Westminsterskú.

Prvé metro nebolo príliš pohodlné a do vozňov sa v dôsledku nedostatočnej ventilácie dostával dym, ale čoskoro bolo jasné, že iba málo veľkých miest môže existovať bez metra.

V polovici 20. rokov ho už mali Paríž, Madrid, Berlín i Miláno a v roku 1935 sa pridala Moskva, kde ho denne využíva vyše 6,5 milióna cestujúcich.

Už ste čítali?