Chcela si zlomiť ruku, aby si ju rodičia všimli. Dievčina po úteku od Amišov nevedela, čo je to počítač

Čakala, kým rodičia zaspia. Vedela, ktoré schody v dome vŕzgajú, a ešte pred útekom natrela pánty dverí rastlinným olejom. Do malého červeného kufra si zbalila to najdôležitejšie a namiesto kabáta si vzala deku, aby nebrala vec, ktorú by mohlo potrebovať jej 11 mladších súrodencov. Keď napokon potichu zišla po schodoch a vyšla zadnými dverami, prezradili ju štekajúce psy. Osemnásťročná Lovina Zooková sa rozbehla k balíkom sena a utekala, ako jej sily stačili. Už viac nedokázala žiť medzi Amišmi, hoci netušila, čo všetko ju po úteku čaká.

Nikdy nepočula pekné slovo

Lovina Zooková vyrastala v amišskej komunite ako jedno z 13 detí a postupne na seba preberala čoraz viac povinností. Kým otec pracoval, ona pomáhala matke viesť domácnosť a starať sa o mladších súrodencov. „Vždy hovorím, že som bola manažérkou domu. Ja som bola manažérka, mama bola majiteľka, pretože otec bol v práci,“ opísala v podcaste Cults to Consciousness svoje detstvo. Hoci mala Lovina v domácnosti veľa povinností, rodičia jej nevenovali takmer žiadnu pozornosť. V obrovskej rodine chýbali aj obyčajné prejavy lásky. „Nikdy som nepočula, že ma niekto ľúbi,“ priznala.

Prečítajte si tiež: Pravdu o svojej rodine sa dozvedela, až keď utiekla. Emma odišla od Amišov, ktorí jej nikdy neodpustili

 „Nikdy som od rodičov nedostávala pozornosť pre seba. Keď máte toľko detí, nemôžete venovať každému pozornosť. Jediné, čo dostanete, je, že na vás kričia a hovoria vám, čo máte robiť,“ povedala otvorene o rodine, v ktorej boli akékoľvek prejavy náklonnosti terčom posmechu.

Chcela si zlomiť kosť

Jej túžba po pozornosti bola podľa vlastných slov taká silná, že si ako dieťa predstavovala, že sa jej niečo stane. „Často som snívala o tom, že by som si chcela zlomiť kosť, aby si ma konečne niekto všimol,“ priznala. Keď si napokon ako 11-ročná pri sánkovaní skutočne zlomila ruku, rodičia ju odviezli do nemocnice a postarali sa o ňu. Pozornosť však podľa nej netrvala dlho a aj so sadrou musela pokračovať v ťažkej práci.

Prečítajte si tiež: Vlastným telom lovila nováčikov do zvrátenej sekty. Miriam po 15 rokoch utiekla, aby si zachránila deti

Po skončení ôsmeho ročníka sa stala učiteľkou v amišskej škole a práve na túto časť dospievania spomína ako na jednu z najkrajších. „Bola som učiteľkou od 15 do 18 rokov a milovala som to,“ povedala Lovina, ktorá za svoju prácu dostávala 12 dolárov denne a každý deň cestovala približne osem míľ kočom ťahaným koňom. Cirkev jej odmietla zvýšiť plat a jej otec usúdil, že rodina si takéto cestovanie nemôže dovoliť. Namiesto učenia mala podľa jej slov pracovať na píle.

Jeden kúpeľ pre všetkých

Prísne amišské pravidlá podľa Loviny nezasahovali iba do toho, čo ľudia robili, ale aj do toho, ako mali vnímať sami seba. „Ak som sa v zrkadle videla pekná, bolo to zlé,“ hovorila o komunite, kde sa nemali chváliť vlastným vzhľadom ani úspechmi. Ak niekto pochválil jej kresbu, mala povedať, že je škaredá. Podobne sa nemala pozerať do zrkadla a povedať, že vyzerá dobre. Pravidlá zasahovali do každého aspektu jej života a neobišli ani hygienu.

Prečítajte si tiež: Robiť to museli štyrikrát denne, láska bola tabu. Inka ušla zo sekty pri našich hraniciach v poslednej chvíli

Lovina priznala, že nemali sprchu a počas týždňa sa umývali pomocou vody vo vedrách. Skutočný kúpeľ mali v sobotu, pričom horúcu vodu museli zohriať a preniesť v päťgalónových vedrách. Jednu vodu vo vani potom podľa jej slov využívalo približne päť až šesť detí, zatiaľ čo pri dospelých sa v jednej vode vystriedali traja či štyria ľudia. Snažila sa byť vo vani prvá, pretože neskôr bola voda veľmi špinavá. „Pre ženy to bolo naozaj ťažké, pretože sme mali dlhé vlasy,“ vysvetľovala Lovina, ktorá musela mať vlasy zopnuté 24 hodín denne, 365 dní v roku. Typickú amišskú čiapku si nemohla dať dole ani počas spánku, hoci od svojich štyroch rokov trpela silnými migrénami. Donútená bola aj do manželstva.