Slovenské paneláky sa blížia k hranici životnosti. Jedna vec rozhodne, či vydržia aj ďalšie desaťročia
Budeme o pár rokov búrať staré paneláky?
Niektorí v nich vyrastali, ďalší si v nich kúpili svoj prvý byt a mnohí ich dodnes volajú domov. Paneláky sa stali takou bežnou súčasťou slovenských miest, že nad ich vekom premýšľame azda až vtedy, keď začne zatekať strecha, zastaví sa starý výťah alebo príde reč na ďalšiu veľkú opravu. Mnohé však majú za sebou už päť či šesť desaťročí. Znamená to, že sa blíži chvíľa, keď prestanú byť bezpečné a byty v nich stratia hodnotu?
Ako uvádza portál Startitup.sk, pri panelových domoch sa v znaleckých posudkoch zvyčajne počíta s projektovanou životnosťou približne 80 až 100 rokov. Pri pohľade na dátumy ich výstavby preto môže nejednému vlastníkovi napadnúť nepríjemná otázka. Čo sa stane, keď dom túto hranicu dosiahne? Bude sa v ňom dať ďalej bezpečne bývať, alebo začne hodnota bytu postupne klesať?
Panelákové bývanie bolo kedysi symbolom rýchlo sa meniaceho života. Nové byty dostávali mladé rodiny, susedia sa stretávali na rovnakých chodbách a medzi rovnými radmi domov postupne pribúdali školy, obchody aj ihriská. Podľa Registra modernej architektúry Slovenska postavili prvý slovenský prefabrikovaný obytný dom v Bratislave v roku 1955. Jeho výstavba trvala iba tri mesiace.
Od tých čias už vyrástlo niekoľko generácií obyvateľov. Domy, ktoré im poskytli zázemie, medzitým nepretržite čelili dažďu, mrazu, horúčavám aj každodennej prevádzke. Keď sa k tomu pridajú staré rozvody, strecha čakajúca na opravu či balkóny v zlom stave, číslo v znaleckom posudku zrazu nemusí vyzerať iba ako nevinný údaj.
Práve to môže znepokojovať ľudí, ktorí v takomto dome vlastnia byt alebo premýšľajú nad jeho kúpou. Ak sa pri stavbe kedysi počítalo s určitým počtom rokov, bude po ich uplynutí stále vhodná na bývanie? A môže prísť chvíľa, keď už opravy nebudú stačiť?
