Václav vychoval tri medvieďatá a jednu vec by nikdy nerobil: Medvede sú cholerici a milujú cyklistov
V bytovke to bola divoká improvizácia.
Chaloupek preto musel napodobňovať to, čo by za normálnych okolností robila ich matka. „V kúpeľni som si namočil ruku a masíroval som im ňou zadok, aby sa vyprázdnili do mojej ruky,“ opísal netradičnú starostlivosť. Ich trus podľa jeho slov v tom čase vôbec nezapáchal a mal skôr kašovitú konzistenciu pripomínajúcu praženicu. Túto procedúru musel s tromi medvieďatami absolvovať približne 600-krát. „Vždy som mal radosť z toho, ako dobre trávia,“ radoval sa aj po rokoch.
Koncom marca už medvieďatá začali chodiť, skúmať svet zubami a v byte po nich zostávalo čoraz viac neporiadku. Chaloupek sa preto s Kubom, Matějom a Vojtom presťahoval do chalupy, kde mali jednu miestnosť, no väčšinu času aj tak trávili vonku. Spolu s nimi napokon počas natáčania seriálu nachodil približne tisíc kilometrov a ich denný režim bol mimoriadne náročný.
Medvede ho strážili
„Ja som spal na posteli a oni pri nej. Keď začalo svitať, zobudili sa, položili šesť labiek a tri hlavy k čelu mojej postele a začali na mňa kričať. Chceli sa najesť,“ vravel režisér o časoch, keď každý medveď vypil takmer dva litre krmiva z PET fľaše. „Do zmesi som im pridával aj piškóty, rožky alebo sladké pečivo, ktoré mali veľmi radi. Musel som ich kŕmiť naraz, aby sa nepobili. Takže som držal fľašu v každej ruke a tretiu som zvieral medzi kolenami. Potom sme nastúpili do auta, respektíve do mikrobusu, a vyrazili sme do lesa,“ pokračoval v rozprávaní. Od šiestej ráno až do desiatej či jedenástej sa túlali vonku, potom sa vrátili, Chaloupek ich nakŕmil a medvede odpočívali. Práve vtedy mal jedinú chvíľu pre seba.
Neskôr ich opäť nakŕmil, vyrazili do lesa a domov sa vracali až podvečer. Pri troch malých medveďoch by človek čakal, že najväčšou starosťou bude, aby sa jedného dňa nestratili v lese. Chaloupek však tvrdil, že realita bola úplne opačná. „Skôr si oni strážili mňa. A poriadne dôkladne. Keď som sa im napríklad schoval, hrozne vystrájali a kričali. Jednoducho som bol ich mama,“ povedal režisér. Keď raz išli okolo hájovne, pri ktorej začal štekať veľký pes, medvieďatá sa okamžite schovali za Václava. Akoby vraj čakali, čo ich „mama“ urobí.
Spoznávali jeho auto
Chaloupek si medvede napokon nemohol nechať navždy a lúčenie s nimi bolo podľa jeho vlastných slov strašné. „Za Matějom, Kubom a Vojtom som si poplakal. Lúčenie je takmer vždy ťažké, a nielen s medveďmi,“ priznal. Traja medvedí bratia našli nový domov v Beroune, kam ich chodil režisér pravidelne navštevovať a oni naňho nezabudli. Už z diaľky spoznávali jeho auto, čakali pri rohu výbehu a nechávali ho vojsť k nim. „Vždy to bolo dojímavé a aj dnes si môžem Kubu aspoň pohladkať, hoci už odvtedy uplynulo toľko rokov,“ povedal o svojom poslednom žijúcom medveďom zverencovi.
Roky strávené v ich blízkosti mu ukázali aj to, aké dôležité je chápať ich prirodzené správanie. Upozorňoval napríklad na to, že medveď nie je typický mäsožravec a jeho prirodzená potrava vyzerá úplne inak, než si mnohí ľudia predstavujú. „Keď si medveď môže vybrať medzi ovocím s medom a mäsom, vždy si vyberie to prvé,“ vysvetľoval v rozhovore pre Lidovky režisér. Podľa neho je pri stretnutí vo voľnej prírode rozhodujúci predovšetkým rešpekt a zdravý rozum.
