Veronika s Mariánom sa presťahovali do Poľska a nestačia sa čudovať: O Poliakoch koluje vtip a je pravdivý
Prekvapili ich ľudia aj ceny.
„Kde to je?“ pýtali sa známi, keď im Veronika a Marián prvýkrát oznámili, že sa sťahujú do poľského Gdaňska. Dnes tam mladá slovenská rodina žije s dvoma deťmi a mesto pri Baltskom mori si nevie vynachváliť, hoci mali voči Poľsku a Poliakom viacero predsudkov. A pri jednej veci sa podľa vlastných slov pomýlili úplne.
Prvýkrát ich premohol strach
Veronika a Marián žili pred Gdaňskom v niekoľkých ďalších krajinách a život v zahraničí im preto nebol úplnou neznámou. Keď sa však prvýkrát rozhodli presťahovať práve do Poľska, mnohí ich známi ani netušili, kde sa Gdaňsk nachádza. Mladá slovenská rodinka pritom nechcela odísť iba za prácou – lákal ich najmä spôsob života, ktorý mesto pri mori ponúkalo. Napriek tomu sa po čase rozhodli vrátiť na Slovensko.
„Úprimne? Zľakli sme sa. Toto rozhodnutie malo viacero dôvodov. Báli sme sa, ako to tak ďaleko zvládneme s dvoma deťmi, bez akejkoľvek rodiny či blízkych. Pridali sa k tomu aj ďalšie veci, ktoré by sme podľa mňa zvládli, keby nás neovládol strach,“ uviedla Veronika na sociálnej sieti. Po návrate domov však pochopili, že odchod z Poľska nebol najlepším riešením. „Každý jeden deň na Slovensku sme mysleli na Gdaňsk,“ spomínala. Rozhodujúci moment prišiel po tom, čo ich starší syn začal chodiť do škôlky.
Jedného dňa sa jej cestou spýtal, prečo nemôžu ísť radšej na pláž. Práve táto jednoduchá detská otázka v nej podľa vlastných slov ešte viac posilnila túžbu vrátiť sa. „Vtedy som vedela, že to v nás stále je. Tá túžba vrátiť sa späť. A tak sme tu znova,“ uviedla Veronika, ktorá otvorene priznala, že do Poľska išla s istými predstavami. Dnes vie, že boli mylné.
Čakala chaos a džungľu
Napríklad si myslela, že ako Slovenka sa poľštinu naučí takmer bez problémov, keďže oba jazyky sú si blízke. „Hovorila som si – pohoda, podobné slovenčine… Realita? Niektoré slovíčka a výslovnosť mi dávajú poriadne zabrať,“ priznala na sociálnych sieťach. Podobne dopadla aj jej predstava o samotnom Gdaňsku. Predstavovala si veľké mesto plné starých a nevzhľadných panelákov, no realita ju prekvapila. Objavila množstvo moderných štvrtí, upravených verejných priestorov a najmä veľa zelene, vďaka ktorej podľa nej ani život vo veľkom meste nepôsobí ako pobyt v betónovej džungli.
Chaos očakávala aj od verejnej dopravy. Napokon však zistila, že električky a ďalšie spoje fungujú veľmi dobre. Ak spoj mešká čo i len minútu, cestujúci to okamžite vidia na odchodovej tabuli. Ešte väčšie prekvapenie ju však čakalo pri ľuďoch. Veronika totiž priznala, že pred odchodom si myslela, že Poliaci budú chladní a nepríjemní. Po tom, čo ich začala spoznávať, však svoj názor úplne prehodnotila.
