Hanbil sa ako pes a chcel odísť zo Slovenska. Fera Jokea vrátila späť k práci žena, od ktorej to nečakal
Hanbil sa ako pes a chcel navždy prestať.
Humor sprevádzal Františka Košarišťana dávno predtým, ako vznikol Fero Joke a jeho videá začali sledovať státisíce ľudí. V podcaste Hovory s Timeou priznal, že potreba zabávať druhých sa v ňom naplno rozvinula už na základnej škole, keď si uvedomoval, že je iný než ostatní chlapci v triede. Bol podľa vlastných slov ženskejší, mal viac kamarátok a medzi chlapcov celkom nezapadal.
Postupne zistil, že keď spolužiakov rozosmeje, dokáže si medzi nimi nájsť miesto. Humor sa preňho stal spôsobom, ako prekonať pocit odstrčenia a získať prijatie, ktoré mu dovtedy chýbalo. Namiesto toho, aby sa uzavrel do seba, začal cez prestávky napodobňovať učiteľky, školníkov aj kuchárky a pripravoval spolužiakom malé scénky.
„Moja trieda bolo moje prvé publikum,“ spomínal v rozhovore pre Denník N. Práve tam sa učil všímať si, čo ľudí rozosmeje a pri čom dokáže udržať ich pozornosť. Jeho vystúpenia si napokon obľúbili aj samotné učiteľky a niektoré ho vraj žiadali, aby napodobnil ich kolegyne.
Prednosť dostala pomoc
Po základnej škole sa však uberal iným smerom. Vyštudoval strednú zdravotnícku školu a pracoval v nemocnici, neskôr absolvoval špeciálnu pedagogiku a stal sa učiteľom detí so špeciálnymi potrebami. Venoval sa aj osobnej asistencii ľuďom so zdravotným znevýhodnením a po odchode z tejto práce sa k niektorým klientom vracal ako dobrovoľník.
Ani počas služieb v nemocnici však humor úplne neodložil. So zdravotnými sestrami mal spoločnú skupinu, do ktorej po práci nahrával videá inšpirované tým, čo počas dňa zažili. Paródie podľa neho odľahčovali napätú atmosféru na oddelení a pomáhali spájať kolegov, ktorí pracovali v náročných podmienkach. Neskôr sa práve zdravotné sestry, učiteľky a ženy, ktoré poznal zo svojho okolia, stali predlohami postáv, s ktorými prerazil na sociálnych sieťach.
Práca v pomáhajúcich profesiách ho podľa jeho slov naučila aj pokore. Pre Svet Evity ešte pred vypuknutím kauzy povedal, že ho mama pravidelne upozorňuje, aby popularitu príliš neprežíval, pretože jeden deň môže byť človek na výslní a na druhý naňho všetci zabudnú. Sám priznal, že roky strávené v zdravotníctve a školstve mu pomohli udržať si odstup od vlastnej slávy.
Najväčšia odmena
Po decembrovej kauze sa však jeho najhoršia predstava takmer naplnila. O priazeň ľudí, ktorú si humorom získaval odmalička, mohol prísť vlastným zavinením. Keď sa po týždňoch odhodlal opäť nakrúcať, nevedel, či sa na jeho videách ešte niekto dokáže zabaviť bez toho, aby si okamžite spomenul na udalosti z Prahy.
Postupne však zistil, že časť publika na jeho prácu stále čaká. Návrat k nakrúcaniu nevymazal chybu, ktorú urobil, ani ospravedlnenie, ktoré po nej nasledovalo. Dal mu však možnosť ukázať, že jeden vážny prešľap nemusí byť poslednou kapitolou človeka, ktorý je pripravený priznať si zodpovednosť a zmeniť to, čo ho k nemu priviedlo.
„Najviac mi pomáha, keď sa na mne ľudia bavia,“ priznal Fero Joke. Za najväčšie ocenenie dnes považuje chvíle, keď mu niekto povie, že sa na jeho práci úprimne zabavil, alebo keď ľudia začnú napodobňovať postavy z jeho videí. Po mesiacoch, počas ktorých sa hanbil aj za obyčajné slová podpory, preňho práve smiech publika znamená, že sa predsa len môže vrátiť k tomu, čo robil takmer celý život.
