Hanbil sa ako pes a chcel odísť zo Slovenska. Fera Jokea vrátila späť k práci žena, od ktorej to nečakal
Hanbil sa ako pes a chcel navždy prestať.
Žena na druhej strane telefónu sa ako novinárka dlhodobo venovala témam obťažovania. František aj preto najskôr predpokladal, že ho chce pozvať do rozhovoru a opäť sa ho pýtať na udalosti z Prahy. Tentokrát však nevolala preto, aby od neho získala ďalšie vyjadrenie. Chcela vedieť, ako sa po mesiacoch verejnej kritiky cíti, a upozornila ho na to, že v čase sociálnych sietí môžu verejné kauzy trvať podstatne dlhšie a zasiahnuť človeka oveľa tvrdšie než v minulosti.
Potom mu povedala vetu, ktorú v tom čase potreboval počuť. „Prosím ťa, začni robiť. Musíš začať pracovať,“ spomínal Fero Joke v podcaste Hovory s Timeou. Redaktorka mu vysvetlila, že čím dlhšie zostáva skrytý, tým viac môže jeho mlčanie pôsobiť ako potvrdenie všetkého, čo o ňom píšu ľudia v komentároch. Pripomenula mu tiež, že svoju chybu priznal, verejne sa ospravedlnil a nastal čas, aby urobil ďalší krok.
Jej slová neznamenali, že má na udalosti zabudnúť alebo ich zľahčovať. Sám komik s odstupom času hovorí, že sa voči mladým mužom zachoval nesprávne a zo situácie si odniesol ponaučenie o rešpektovaní osobných hraníc. Uvedomil si, že ani otvorená a bezprostredná atmosféra medzi ľuďmi mu nedáva právo predpokladať, že každý je pripravený na fyzický kontakt.
Telefonát mu pomohol pochopiť, že prijatie zodpovednosti nemusí znamenať doživotný koniec všetkého, čo dovtedy robil. O podobnom pocite hovoril aj koncom júna v rozhovore s Monikou Tódovou. Priznal, že si myslel, že s nakrúcaním skončí, no zároveň vedel, že potrebuje nájsť spôsob, ako sa pohnúť ďalej.
Prvý krok späť
K prvému videu ho napokon priviedla aj ďalšia nepríjemná skúsenosť. Jedna zo značiek, s ktorými spolupracoval, mu chcela napriek zrušenej zákazke vyplatiť dohodnutú odmenu. Peniaze však podľa jeho slov zostali v agentúre, ktorá mu ich odmietla poslať s odvolaním sa na to, čo sa stalo. Fera Jokea táto situácia nahnevala a spolu s telefonátom redaktorky sa stala impulzom, aby opäť zapol kameru.
Po dlhej prestávke si netrúfol začať osobnou spoveďou ani veľkým vyhlásením. Vrátil sa k tomu, čím si kedysi získal svoje publikum – k reakcii na dianie okolo seba. Prvé video postavil na bratislavskej budove Kukurica a jej osvetlení, o ktorom sa v tom čase diskutovalo pre jeho výraznú intenzitu. Neskôr pridal paródiu na ospalého Andreja Danka a postupne znova našiel pracovný rytmus.
Návrat pritom neznamenal, že pokračoval presne tam, kde pred kauzou skončil. Dva mesiace bez mobilu ho prinútili pozrieť sa inak aj na množstvo práce, ktorú prijímal. V Hovoroch s Timeou priznal, že spoluprác bolo priveľa a zastavenie ho v tomto smere uzemnilo. Počas digitálnej prestávky začal opäť čítať knihy, pokojnejšie vnímal prírodu a zistil, ako výrazne mu telefón dovtedy neustále odčerpával pozornosť.
Napriek všetkému zostávalo otázne, či ho ľudia ešte dokážu prijať v úlohe, v ktorej ho poznali celé roky. Odpoveď prichádzala postupne – pri každom videu, na ktorom sa niekto znova úprimne zasmial.
Smiech ako obrana
To, čoho sa po kauze takmer vzdal, pritom nebolo iba zamestnanie.
