Osem dobrovoľníkov sa nechalo zatvoriť na psychiatriu a čakalo, kedy ich odhalia. Experiment zmenil všetko
Rosenhanov experiment zmenil prístup v psychiatrických liečebniach.
Dá sa spoľahlivo odlíšiť, kto je príčetný a kto nie? Za akých podmienok má pacient šancu dostať sa von z psychiatrickej liečebne? To boli otázky, ktoré v roku 1969 zaujímali amerického psychológa Davida Rosenhana zo Stanfordskej univerzity, a tak sa podujal vykonať netradičný experiment.
Akože počuli hlasy
Rosenhan a sedem ďalších zdravých ľudí pod vymyslenou identitou predstierali psychické problémy len preto, aby ich hospitalizovali v niektorej z psychiatrických liečební. Tri ženy a päť mužov si dohodlo stretnutia v nemocniciach, kde tvrdili, že počujú hlasy, ktoré im hovoria niečo ako slovo „prázdny“. Na základe týchto problémov sa každý z nich dostal na kliniku, ktorú navštívil.
V správe o svojom experimente, ktorú publikoval v roku 1973, Rosenhan tvrdil, že nikto zo pseudopacientov neveril, že by sa mohol dostať medzi chorých tak ľahko. Sedem z nich dostalo hneď aj svoju diagnózu – schizofrénia. Jednému z nich dokonca na základe tohto symptómu diagnostikovali manicko-depresívnu poruchu. Okrem počutia zvláštnych hlasov sa na nič iné pritom nesťažovali.
O inom neklamali
A okrem svojich vymyslených mien a profesií neklamali v ničom. Po tom, čo sa dostali do nemocnice, boli na všetko sami. Nikto z nich nevedel, kedy ho uznajú za zdravého a prepustia domov, ale všetci predpokladali, že ich klamstvo lekári veľmi rýchlo odhalia. Nuž, nestalo sa tak.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
