Zoológ Michal Haring: Medveď vás nechce zožrať. Keď ho stretnete, hlavne neutekajte a nekričte
Ak si ľudia myslia, že medvede sa po zavedení odstrelu naučia vyhýbať ľuďom, mýlia sa.
Dôležitý podľa neho nie je počet medveďov, ale počet stretov a najmä dôvody, prečo sa dejú. „V prípade populácie medveďa nevidím nejaký extrémny nárast, skôr mám pocit, že trochu zmenili správanie a priblížili sa viac k ľudským obydliam. Akoby zistili, že im tam nič vážne nehrozí,“ vysvetľoval pre denník SME a zároveň dodal, že strieľanie nie je riešenie. Ak si ľudia myslia, že medvede sa po zavedení odstrelu naučia vyhýbať ľuďom, mýlia sa. Doteraz takú teóriu nepotvrdili nikde na svete.
Michal Haring hovorí, že z medveďa sa stala politická téma a niektoré záujmové skupiny pracujú len so strachom a neberú do úvahy vedecké informácie a štatistiky. „K stretom s medveďmi dochádzalo už v minulosti a taká hystéria okolo toho nebola. Celé sa to veľmi spolitizovalo. Štát dlhé roky zlyháva v edukácii - aby sa ľudia dozvedeli o medveďoch viac a vedeli, ako sa majú správať, aby zvieratá k ľudským obydliam nechodili,“ povedal v rozhovore pre DVTV, v ktorom otvorene povedal, že medveď nemá primárny inštinkt človeka zožrať.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=149280641833248&set=pb.100002539405403.-2207520000&type=3
Neutekať a hrať sa na mŕtveho
„Keď môže, tak sa konfliktu vyhne. K útoku dôjde väčšinou vo chvíli, keď ho na krátku vzdialenosť prekvapíte a on sa zľakne. Na horách medveď jednoducho žije a je potrebné sa podľa toho správať,“ vysvetlil slovenský zoológ, ktorý sa od roku 2000 rozprával s takmer každým, koho medveď napadol a vo väčšine prípadov došlo k útoku v prirodzenom prostredí medveďa hnedého, kde ho prítomnosť človeka vyplašila. Také útoky sú podľa neho obranné. Po rokoch praxe má Michal rady, ako sa stretnutiu s medveďom vyhnúť a čo robiť, ak naňho predsa len narazíme.
Do lesa podľa neho treba chodiť v skupine, rozprávať sa nahlas, aby medveď vedel, že tam niekto je. Ak ide človek sám, mal by si pískať, spievať alebo mať pri sebe rolničky. Dôležité je, aby ľudia chodili po označených trasách, kde ostávajú ľudské pachy a medvede sa takým miestom prirodzene vyhýbajú. Vyhýbať by sme sa mali húštinám, kde by mohol mať medveď takzvanú dennú posteľ. Prechádzke v lese by sa mal človek vyhnúť najmä podvečer a za úsvitu, kedy sú medvede najaktívnejšie.
Ak predsa len dôjde k napadnutiu, najlepšia je podľa Michala pasívna obrana. „Ľahnúť si na brucho, rozkročiť nohy, chrániť si hlavu a životne dôležité orgány na bruchu. Ak človeka medveď otočí na chrbát, treba sa pretočiť naspäť na brucho. Chrbát sa dá chrániť napríklad ruksakom,“ vysvetlil zoológ s tým, že on sám nechodí do lesa bez spreju na medvede. Aj keď sa začali šíriť fámy, že sprej nefunguje, nie je to podľa neho pravda.
„Ak by to nefungovalo, tak sa dnes s vami nerozprávam,“ odkázal s tým, že medvede sú dosť inteligentné a keď im dáme najavo, že pre nich nie sme nebezpeční, rýchlo to pochopia a odídu.
