Deväť mesiacov bol v cele s vrahmi. Ivo Romančík bol sukničkárom, ktorý kvôli dievčaťu skončil v base
Manželka sa smeje, že ešte o polnoci pred svadbou bol v posteli s inou.
Keď v Martine videli kráčať ženu s tehotenským bruchom, ľudia sa smiali, či aj to je jeho. Ivo Romančík patrí medzi bardov slovenského hereckého sveta a hoci je dnes vyrovnaným a spokojným mužom, kedysi patril medzi obrovských búrlivákov, sukničkárov a tých, ktorí radi hľadali riešenia na dne pohárika. Herec, ktorý vyrastal so starými rodičmi a mamou alkoholičkou v krčme, si v tej najťažšej chvíli chcel siahnuť aj na život. Zachránila ho nielen manželka a herečka Oľga Solárová, ale aj Julo Satinský, ktorého dodnes volá svojím anjelom strážnym.
Špinaví a hladní
Narodil sa do rodiny známeho herca Ela Romančíka, no keď mal dva roky, otec ich opustil. Ivo Romančík hovorí, že bol chlapcom z ulice, mama mala problémy s alkoholom a otec ich nechal tak.
„Mama mala ťažký úraz, ktorý si sama privodila a viac nebola, ako bola. Vychovávali nás starí rodičia, takmer v krčme,“ spomínal v rozhovore pre Život Ivo Romančík. Vyrastal za krčmou, ktorú jeho starí rodičia vlastnili a keď im ju komunisti zobrali, nechali im aspoň ten dom. Stará mama však bola chorľavá, nevládala sa o Ivana a jeho sestru postarať, živorili a neraz sa stalo, že boli špinaví a hladní.
S Filipom naháňali sukne
„Otec prišiel ako slávny herec do Martina raz za čas. Prešiel sa s nami po meste a potom znova odišiel,“ priznal Ivo Romančík. Z chlapca, ktorého vychovala ulica, sa stal búrlivák a rebel. Na Vysokej škole múzických umení na prijímacích skúškach spoznal Jara Filipa a obaja si vyslúžili povesť tých najväčších sukničkárov.
„Naháňanie sukní, to mi išlo. Jaro Filip v Trnave a ja v Martine sme mali ‚výbornú povesť‘. Keď prechádzala mladá tehotná žena po meste, ľudia sa nás pýtali, či zase... My sme sa len bránili, že sme ju v živote nevideli,“ smial sa v rozhovore pre Slovenku Ivo Romančík, ktorému sa jedno predvádzanie pred dievčaťom stalo osudným.
To on!
Keď na konci tretieho ročníka po úspešných skúškach s kamarátmi oslavoval v parku na lavičke, chcel zapôsobiť na jednu spolužiačku. „Nad nami bola červená zástava, vyliezol som na stožiar, zvesil som ju dole, dal som ju pod lavičku a bavili sme sa ďalej. Potom prišli policajti, dali nás všetkých do auta a dodnes vidím, ako tí moji spolužiaci kričia – to on!“ prezradil v Portréte TA3 na moment, po ktorom skončil deväť mesiacov vo väzení, kde bol v cele s vrahmi.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
