Za osem minút zachránil planétu pred jadrovým Armagedonom. O hrdinstve Stanislava roky nikto netušil
Svet sa o osobnosť Stanislava Petrova začal zaujímať až po vydaní spomienkovej knihy.
Ak by postupoval podľa inštrukcií, svet mohol vyzerať úplne inak. Vtedy 44-ročný podplukovník Stanislav Petrov takmer určite zabránil vypuknutiu jadrovej vojny, a to všetko vďaka tomu, že si v hraničnej situácii zachoval chladnú hlavu a zdravý úsudok.
Posadnutosť Američanmi
Stanislav Petrov sa narodil v roku 1939 neďaleko Vladivostoku v Rusku. Otec bol stíhacím pilotom a aj jeho to lákalo práve do letectva. Po vstupe do protivzdušných obranných síl stúpal na hodnostiach, až ho v 70. rokoch zaradili do systému včasného varovania.
V tajnom veliteľskom centre neďaleko Moskvy sovietska armáda umiestnila satelity na monitorovanie prípadného jadrového útoku. Práve v čase, keď mal Petrov službu, sa spustili všetky alarmy. Američania mali podľa nich vypáliť na Sovietsky zväz päť balistických rakiet a jeho úlohou bolo o tom čo najrýchlejšie informovať nadriadených.
„Asi 15 sekúnd sme boli všetci v úplnom šoku. Potrebovali sme nejako pochopiť, čo sa práve deje,“ spomínal v neskorších rozhovoroch. Alarm zabzučal práve v najvypätejšom období studenej vojny. Vtedajší vodca Jurij Andropov bol posadnutý obavami z amerického útoku. Len tri týždne predtým totiž zostrelili kórejské komerčné lietadlo s 269 ľuďmi na palube, pretože preletelo do ich vzdušného priestoru. Americký prezident Ronald Reagan vtedy Sovietov označil za ríšu zla.
200 ľudí sledovalo, ako sa rozhodne
Plukovník Petrov bol kľúčovou osobou v rozhodovacom reťazci, ako sa s húkajúcim varovným systémom vysporiadať. Generálny štáb sovietskej armády sa mal radiť práve s Andropovom o začatí odvetného útoku. Päť minút sledoval blikajúcu obrazovku, v jednej ruke držal telefón a v druhej interkom. Prúd informácií prichádzal z každej strany, všetky absorboval a napokon sa rozhodol.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
