Vtáci padali z neba, stromy praskali, kone sa dusili. Táto udalosť sa už na Slovensku nikdy nezopakovala
Dnešná generácia si taký mráz už ani nevie predstaviť, hovoria meteorológovia.
„Oči slzia, dych sa zasekáva, ruky krehnú a on vidí a do výkazu zaznamenáva údaj, ktorý ešte žiadny meteorologický pozorovateľ na Slovensku v 20. storočí nezaregistroval," zapísal si Ján Porsch vo Vígľaši-Pstruši 11. februára 1929, keď po otvorení dvierok na meteorologickej búdke zistil, že na našom území udrela zima tisícročia. Príroda to odvtedy nedokázala zopakovať.
Pohľadu na teplomer neverili
V decembri 1928 ešte nič nenasvedčovalo tomu, že by Slovákov čakala najchladnejšia zima v dejinách. Prvé výrazné ochladenie prišlo až koncom januára 1929. „Ráno, 11. januára 1929 klesla v Hurbanove minimálna teplota vzduchu až na -20,2 °C," uvádza portál SHMÚ s tým, že ani to ľudia nebrali ako varovanie pred blížiacou sa katastrofou.
Takmer o mesiac neskôr, 10. februára, už teploty vo večerných hodinách dosahovali -27,8 °C. „Pokles teploty pokračoval až do rána 11. februára, kedy teplota vzduchu dosiahla -35,0 °C," pokračujú meteorológovia.
Ráno už bolo veľmi mrazivé, v 23 monitorovaných lokalitách hlásili -30°C a menej. „Zasnežená krajina s trblietajúcimi sa hviezdami pri svitaní, pod nohami vŕzgajúci sneh. Po otvorení dvierok na meteorologickej búdke padne zrak na tzv. suchý teplomer, udávajúci aktuálnu teplotu –38 °C. No a liehový minimálny teplomer ukazuje hodnotu –41°C, na ktorú onej noci poklesla teplota vzduchu," zapísal ďalej Ján Porsch, ktorý spočiatku neveril vlastným očiam.
Z neba padali vtáky, praskali stromy
Článok pokračuje na ďalšej strane: