Popolušky v pivnici roky hladovali a predčasne dospeli. Helena svoje dcéry uchránila pred istou smrťou
Dievčatá mali prísny zákaz vychádzania na ulicu, no zvedavá Gertruda to porušila. Mohlo ich to stáť život.
„Otec ešte zavolal na mamičku: ‚Heli, nechaj deti pokrstiť, nech majú lepšiu budúcnosť ako ja.' Potom sme ho už nikdy nevideli,“ spomínala Gertruda Milerská na deň, kedy zostala sama so svojou sestrou a mamičkou Helenou. Tá urobila všetko preto, aby svoje dve dcéry ukryla pred istou smrťou. V tých najťažších chvíľach života ich ukryla v pivnici, kde nakoniec museli žiť šesť rokov. Židovské dievčatká si dali prezývku Popolušky v pivnici a toto je ich neuveriteľný príbeh plný odvahy a sily.
Boli to krásne časy
Gertruda Lachsová sa narodila 26. februára 1933 v českom Třinci otcovi Ferdinandovi, ktorý bol Židom a mamičke Helene, ktorá bola katolíčkou. Gertruda mala o rok a pol starší sestričku Hanne a obe dcéry vychovávali rodičia k židovstvu.
„Otec si nás vzal na svoju vieru a mamička mu pomáhala. Nebola veľmi pobožná, ale učila nás židovské modlitby, ktoré sa od neho naučila. Svätili sme židovské sviatky. Na šábes mamička chystala sviatočnú večeru. Piekla barchesy, pripravovala macesy. Rodičia boli k sebe veľmi tolerantní. Otec neodmietal ani kresťanské tradície. Na Vianoce sme mali stromček a jedli sme kapra. Sviatok chanuka sa mi ale páčil najviac,“ spomínala pre Pamäť národa Gertruda, ktorá mala z návštev synagógy ako malé dievča najmä zábavu, pretože klaňajúcim sa ľuďom, ktorí sa modlili, vôbec nerozumela.
Lachsovcom sa darilo, mali výrobu na dáždniky aj malý obchodík, zamestnávali zopár ľudí a mohli si dovoliť platiť aj opatrovateľku k deťom. „Boli to krásne časy. Otecko bol strašne dobrý a mal nás veľmi rád,“ zaspomínala si s láskou Gertruda, ktorá mala len šesť rokov, keď sa jej šťastné detstvo premenilo na nočnú moru.
Obrovský ratanový kufor
Dve blonďavé sestry chodili do českej školy, no keď do Třince napochodovalo v september 1939 nemecké vojsko, začal sa ten najhorší protižidovský teror. V septembri Nemci zapálili synagógu a Gertruda nikdy nezabudla na to, ako celá rodina utekala z domu, aby sa išli pozrieť. Na spálenisku našla len vreckový nožík. „To je koniec,“ vyhlásil otec, keď videl, čo urobili nacisti. Vtedy si zaumienil, že s rodinou odíde, no nemali dosť peňazí a ani netušili, kam by mohli ísť.
„Viem, že už predtým sa riešilo, že všetci utečieme. Niektorí Židia, hlavne tí bohatší, to stihli. Otec nechal urobiť obrovský ratanový kufor, do ktorého sme si mali dať všetko najdôležitejšie na cestu. Bolo však už neskoro,“ spomínala Gertruda, ktorá jedného dňa videla, ako si po otca prišli muži v čiernych uniformách.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
