Keď prišiel z koncentráku, vážil 45 kíl. Ľudovít vytvoril ikonický puding, ktorý zachraňoval životy
Ľudovít Winter / BB Puding — Foto: Facebook - Trnavský kraj zážitkov; Facebook - Dr. Oetker Slovensko
Niekoľko týždňov ani nevychádzal z domu, pretože vyzeral ako „rozheganá kostra“.
„Miloval ľudí a chcel pre nich len to najlepšie.“ Takto opísala Katarína Fratríková svojho pradedka Ľudovíta Wintera, ktorý bol nielen symbolom a záchrancom piešťanských kúpeľov, ale bol tiež človekom, ktorý to v živote vôbec nemal jednoduché. Čelil intrigám, žil v dlžobách, prežil tragickú smrť manželky aj dcérky a on sám takmer prišiel o život v koncentračnom tábore. Keď sa vrátil z Terezína, vážil len 45 kíl a hovoril, že vyzeral ako „rozheganá kostra“ a práve podlomené zdravie ho inšpirovalo k tomu, aby vytvoril puding, ktorý možno máte v špajzy aj vy.
Všetko to začalo u Ľudovítovho otca Alexandra Wintera. Narodil sa do chudobnej židovskej rodiny v Trdošovciach, ale už odmalička mal podnikateľský talent, ktorý naplno začal rozvíjať, keď si vzal dcéru obchodníka so železiarskym tovarom z Trenčína. „Každou myšlienkou sa vzájomne dopĺňali vo svojich šľachetných názoroch. V takomto prostredí som vyrástol. Len dobré a šľachetné skutky a slová som počul a videl,“ spomínal v knihe Spomienky na Piešťany Ľudovít Winter, ktorého otec učil, že správny obchodík sa musí rozumieť do všetkého.
„Od otca som zdedil túžbu vytvoriť niečo dobré, čo osoží štátu, verejnosti, prípadne aj celému ľudstvu a napokon aj mne samému,“ hovoril. Alexander Winter bol ambiciózny, no nikdy nekopil peniaze, ale stále investoval do ďalšieho podnikania. Keď uhorská vláda v roku 1867 vyzvala občanov, aby začal každý začal podnikať z vlastnej sily a prostriedkov, Alexandra to nadchlo natoľko, že si od grófa Erdödyho prenajal Piešťanské kúpele.
Po nociach si poplakal
Ako uviedla Pravda, kúpele boli v tom čase schátrané, chodilo do nich počas leta len tisíc chorých, ktorí museli bývať v hoteli, kde sa umývali nad lavórom alebo žili priamo u miestnych roľníkov v ich chatrčiach. Alexander Winter dal všetky svoje úspory, aby opravil kúpeľné budovy, rozvody termálnej vody a vybudoval parky.
Podnikateľ mal však už po päťdesiatke a so zdravotnými problémami sa mu pracovala čoraz ťažšie, preto sa rozhodol z Viedne povolať svojho syna Ľudovíta, ktorý študoval za architekta. Mal len 20 rokov a bolo mu ľúto, že musí zanechať svoj život a prebrať ťažké bremeno. „Viesť podnik, ktorého chod si vyžadoval ustavičné samostatné rozhodovanie, bola pre neskúseného mladíka, keď jeho mladosť túžila po zábave, mimoriadne ťažká úloha,“ spomínal v knihe Ľudovít, ktorý otvorene dodal: „Priznám sa, že som si po nociach neraz poplakal.“ Oporou mu bola vdova po bratovi Leona, ktorú si zobral za ženu. Ako spomínala jeho pravnučka pre Pravdu, Leonka sa mu páčila odjakživa.
