Na prvé rande neprišla. Miroslav dostal Marínu Kráľovičovú pred oltár trikom a 56 rokov ju nosil na rukách
My sme mali s manželom šťastie, že sme sa našli, hovorila herečka.
Usmievam sa, ale to neznamená, že necítim svoj vek, hovorila len pred pár mesiacmi Mária Kráľovičová, ktorá v pondelok 5. decembra odišla do hereckého neba.
Na jej životný optimizmus, energiu a herecké výkony budú spomínať ešte mnohé generácie. Rodáčka zo Záhoria prišla do Bratislavy s perinami na chrbte s veľkým snom, že raz bude úspešnou herečkou. V hlavnom meste nakoniec v kostýme Sládkovičovej Maríny našla aj svoju životnú lásku, spisovateľa, ktorý ju 56 rokov nosil na rukách. Rešpektoval aj jej sen o spálni, ktorú chcela mať iba pre seba.
Kaderníčka s metlou v rukách
Mária "Marína" Kraľovičová sa narodila v dedinke Čáry na Záhorí ako najstaršie z piatich detí. Otec bol chudobným sedliakom, rodičia pracovali od rána do večera a ona ich videla iba vtedy, keď sa stretli pri spoločnom jedle. Už ako malá sa Mária musela naučiť pásť kravy, okopávať role a plákať bielizeň. Napriek tvrdej práci si z detstva zapamätala iba tie najkrajšie spomienky.
„Na ten kopec detí na dvore, na driapanie peria a rozprávačky pri ňom, na tú slasť v ústach, keď otec jedinký raz do týždňa krájal medzi nás ôsmich ten kúsok mäsa k paradajkovej omáčke, na vôňu borovíc, či smiech a spev mojej mamy,“ spomínala pre zahori.sk Mária Kraľovičová, ktorá musela ako najstaršia z detí odísť z domu ako prvá.
Najskôr nastúpila do holičstva a kaderníctva, kde chcela kulmovať všetky krásne ženy. Po príchode jej ale dali do rúk metlu so slovami, že jej jedinou prácou bude zametanie vlasov. „Naštvala som sa a šla o ulicu ďalej, kde som robila predavačku v obchode Prvodev s krásnymi šatami, ktoré by som si nikdy nemohla kúpiť,“ hovorila pre denník SME. Keď si v obchode poskúšala všetky šaty, išla robiť úradníčku do továrne.
Prišla s perinami na chrbte
Pri pohovore sa jej opýtali, či ovláda stenografiu, zjednodušené písmo určené na veľmi rýchly zápis informácii. Aj keď sa v meštianke nič také nenaučila, povedala, že všetko ovláda. „Vždy si vravím, že nemôžem vedieť, či niečo neviem, ak som to nevyskúšala. Som taký hazardér,“ hovorila s humorom Mária Kraľovičová, ktorá ani v továrni ale nevydržala dlho.
Dva mesiace po skončení druhej svetovej vojny Slovenské národné divadlo vypísalo konkurz na prijatie nových hercov. Keď sa Máriina mama dozvedela, že dcéra ide na konkurz do divadla, bila ju čepcom a kričala: „Komediantku robiť nebudeš!“ Vtedy sa 18-ročná Mária stala rebelkou a vyskúšala šťastie. Po rokoch priznala, že keď sa vybrala na konkurz, ani nevedela, kto je to Shakespeare.
Článok pokračuje na ďalšej strane: