Dôchodkyne spojila pandémia, začali vyrábať domáce pirohy. Pridávajú do nich jednu špeciálnu ingredienciu

Pandémia mala na slovenské gastro devastačné účinky. Mnoho podnikov muselo zatvoriť a ešte viac ich muselo prepúšťať svojich zamestnancov. Našli sa však aj takí, ktorí túto krízu zobrali ako príležitosť.

Všetci prepúšťali, oni naberali

Ján Grega z Košíc sa pred vypuknutím pandémie venoval prevádzkovaniu spoločenských podujatí a okrem toho mal v miestnom kultúrnom dome tanečnú školu. Keď sa prevádzky začali rad radom zatvárať a stopku dostali aj všetky kultúrne udalosti, bolo jasné, že prichádzajú ťažké časy. Ani jedného zo svojich zamestnancov však nechcel prepustiť, a tak sa teda spoločne zamysleli nad tým, čo by mohli robiť bez ohľadu na covid a všetky obmedzenia s tým spojené.

„Keď sa blížila druhá vlna a ohlásili, že o týždeň sa všetko zatvára, mali sme týždeň na to, aby sme niečo vymysleli. Vedeli sme, že keď na nič neprídeme, ostaneme všetci bez príjmu,“ spomína na zlomové chvíle v rozhovore pre Dobré noviny Ján Grega.

V kultúrnom dome mali kuchyňu, a tak sa ju rozhodli využiť na výrobu domácich pirohov, lokší aj cestovín. Výroby sa pritom chopili ženy tesne pred dôchodkom, ale aj dôchodkyne, ktoré by si za iných okolností už ťažko hľadali prácu na východe Slovenska. Poctivá výroba pirohov ich úplne dostala. Do roboty chodia s radosťou, sú skvelá partia, pri výrobe si spievajú a ich láska sa premietla aj do samotných výrobkov, ktoré si získali gurmánov v celom regióne.

Vyrábajú aj vnúčatám

Pani Gitka má 68 rokov a bola už dlhší čas na dôchodku. Keď sa však dozvedela o ručne robených pirohoch v Myslave, túžila sa pridať tiež. Sama totiž pochádza z tejto košickej mestskej časti a ide o jej srdcovú záležitosť. Vôbec jej pritom neprekáža, že do práce každý deň cestuje 60 kilometrov.

Šesťdesiatdvaročná Katka zas pracovala v penzióne s reštauráciou. V tom období však bolo jasné, že zamestnanie v tejto oblasti tak skoro nenájde. Prišla teda robiť pirohy a už neodišla. Výroba prebieha pod skúseným okom 59-ročnej Danky a najstaršou pomocnou rukou je 72-ročná Helenka, ktorá sa k ostatným ženám pridáva aspoň na pár hodín každý jeden deň.

Výrobkyne tohto slovenského jedla pritom vstávajú aj o tretej ráno, len aby bola zásielka čerstvých výrobkov hotová pred obedom. „Napriek tomu, že denne vyrobia množstvo pirohov, stále ich robia aj doma pre svoje vnúčatá. Tešia sa do práce a keďže majú výborný kolektív, pri práci sa veľmi bavia,“ vysvetľuje Ján Grega.

Vyvážajú do širšieho okolia

Článok pokračuje na ďalšej strane: