V cieli zdvihol nad hlavu barly. Skutočným víťazom košického maratónu bol Maroš, ktorý ho odbehol bez nohy

Košice sú na jeseň jedinečným miestom. Už 99 rokov sa tu stretávajú bežci z celého sveta, ktorí sú súčasťou najstaršieho maratónu v Európe. Tento rok na Medzinárodnom maratóne mieru zahviezdil Marián Zimmermann, ktorý sa stal s časom 2:28:19 najlepším slovenským bežcom. Košický maratón mal ale v nedeľu aj iného víťaza, ktorý sa síce neumiestnil na popredných priečkach, no zvíťazil sám nad sebou. Trasu dlhú 42 kilometrov odbehol aj Maroš Kudlík, ktorý maratón zvládol napriek tomu, že mu zákerná choroba vzala jednu nohu. Ako jediný z účastníkov behal s barlami. 

Nezmohol ho ani dážď

„Neskutočné. Toto je víťaz Medzinárodného maratónu mieru,“ okomentoval jeden z Marošových fanúšikov na Facebooku. Komárňan Maroš v metropole východu tromfol aj zdravých konkurentov – bol lepší ako 61 pretekárov, ktorí preteky nedokončili. Pred maratónom cítil veľkú nervozitu. „Niekoľko dní pred maratónom som bol veľmi nervózny, zle som spával. Stále som myslel na taktiku, či dokážem udržať tempo, či si niečo nezabudnem zobrať so sebou a najmä, či si neprivodím nejaké trvalé zranenie. Vedel som, že na štarte nervozita opadne, ale lepšie som sa cítil už deň pred tým, po vyzdvihnutí registrácie. Veril som si viac,“ povedal pre Dobré noviny.

Počas maratónu mu nakoniec nevadil ani dážď, ktorý prekvapil všetkých bežcov. „Keďže behávam Spartan race, tak som zvyknutý na oveľa nepriaznivejšie počasia. Pred pretekmi som myslel aj na tento faktor, že ak bude pršať, budem pomalší, ale našťastie ma to neovplyvnilo, aj topánka držala skvele. Šmyknúť som sa mohol iba na dlažbe v centre mesta, tam som si dával väčší pozor,“ opísal 42-kilometrový beh na barlách.

Cítil sa ako v kóme

Krízový moment prišiel pri 23. kilometri, kedy sa dostal do stavu, ktorý popísal ako bdelá kóma. „Nevnímal som veci okolo seba. Podobné to bolo približne od 32. kilometra, kedy som sa už potreboval častejšie zastavovať, ponaťahovať sa, premasírovať,“ vysvetlil bežec, 

Keď prešiel cieľ, časomiera ukazovala 06:14:24 a Maroš víťazoslávne zdvihol barly nad hlavu. „Bol som neskutočne rád, že to mám už za sebou. Bola to veľká drina a už som mal plné zuby toho sebatrýznenia Po dobehu do cieľa mi už aj telo vyplo, prestalo fungovať, podlamovalo sa mi koleno, no tešilo ma, že ramená, s ktorými som mával v minulosti problémy, ma nebolia. Hodiny tréningov sa vyplatili,“ povedal úprimne maratónec, ktorý zvíťazil sám nad sebou.

Bez nohy od štrnástich

Článok pokračuje na ďalšej strane: