Bez lupy neprečíta žiadny text, zo školy preto chodila s plačom. Slovenská tínedžerka dokázala nemožné
Alexandra Rexová je len tínedžerka, no konkuruje tým najlepším paralympijským lyžiarkam.
Na slnkom zaliatej zjazdovke v Super-G vybojovala zlatú olympijskú medailu len 16-ročná Záhoráčka Alexandra Rexová s navádzačkou Evou Trajčíkovou. „Ani tomu nemôžem uveriť, že práve ja som dnes vyhrala. To je sen. Pred štyrmi rokmi som vítala po príchode z Pjongčangu Heňu aj Kraka s otvorenými očami. Ešte som im vykala. A dnes mám zlato. Úžasné,“ uviedla Rexová, ktorá trpí stratou centrálneho videnia.
Život so stratou zraku
Alexandra sa narodila so Stargardtovou chorobou, genetickým ochorením, ktoré spôsobuje stratu zrakovej ostrosti a môže viesť aj k strate centrálneho videnia. V počiatočných štádiách sa pacienti najčastejšie sťažujú na miznúce a objavujúce sa predmety v zornom poli alebo na strácajúce sa čierne bodky. Medzi ďalšie príznaky patrí rozmazané videnie, výpadky zorného poľa, problémy prispôsobiť sa v šere a na miestach s nedostatkom svetla.
Zo školy chodila s plačom
S rovnakým ochorením žije aj paralympijská hviezda, Alexandra Rexová, ktorej sa zrak začal zhoršovať medzi šiestym a siedmym rokom života. „Musím používať lupy, obyčajný text bez nich neprečítam,“ vysvetlila pre portál Paralympic Alexandra, ktorá dodnes spomína na ťažké začiatky, kedy sa musela naučiť žiť so svojou chorobu.
„Zo začiatku som chodila zo školy domov s plačom, deti sa mi posmievali, ale postupom času sa to zlepšilo. Aj učitelia mi začali vychádzať v ústrety,“ spomínala. Už ako dieťa milovala futbal, hokej, tenis a všetky loptové hry. K milovanému lyžovaniu ju priviedla mama a aj keď jej v tom čase diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu, neodradilo ju to a športovala ďalej. Dokonca ešte aj viac. „Kebyže vidím dobre, tak asi by som nelyžovala. Bude to znieť asi blbo, ale tak trochu som za to aj rada,“ priznala.
Článok pokračuje na druhej strane:
