Čistejšie životné prostredie už v novom roku! Aj toto môže priniesť zálohovanie jednorázových obalov

Zrejme ste už v médiách zachytili, aká „zelená“ novinka nás čaká v novom roku. Od 1. januára 2022 sa na Slovensku spúšťa systém zálohovania jednorazových obalov. Ten by mal zdokonaliť triedenie nápojových plastových fliaš a plechoviek. Supermarkety aj menšie obchody sa na túto zmenu pripravovali mesiace vopred. Drobnými zmenami v našom každodennom živote môžeme prispieť aj my k tomu, aby nový zálohový systém priniesol želaný efekt.

Ako pomôže zálohovanie?

Pri najbližšej prechádzke v parku, v lese alebo zelenými zónami mesta si všimnime, aké odpadky sa najčastejšie povaľujú na zemi. „Práve jednorázové obaly z nápojov patria v prírode medzi  jedny z najčastejšie vyhadzovaných druhov odpadov. Pätnásť centov za vrátenie obalu má verejnosť dostatočne motivovať, aby ich odovzdávali späť do obchodov. V prípade, že sa tak nestane, peniaze za obal sú motivačné aj pre tých, ktorí fľaše a plechovky intenzívne vyhľadávajú a vracajú kam patria. Potvrdzujú to skúsenosti z európskych krajín, kde zálohový systém už funguje, “ objasňuje systém zálohovania environmentalista Marek Brinzík z organizácie NATUR-PACK. Cieľ nového zálohovania je jasný. Štát sa aj takto snaží o zásadné zníženie voľne pohodených nápojových obalov. Opakované využívanie obalových materiálov je ďalšou výhodou systému. Plán je dosiahnuť 90 percentnú recykláciu týchto obalov. Väčšina krajín, kde je zálohový systém už plne rozbehnutý, túto hodnotu dosiahla. Tie najúspešnejšie krajiny ju dokonca presiahli. Nespornou výhodou systému je, že sa vyzbierané PET fľaše ekologicky zhodnocujú. Dajú sa opäť použiť na výrobu fliaš, ale aj iných výrobkov. Napríklad poťahov do áut či dokonca palubných dosiek. Vyzbierané obaly rozhodne nekončia na skládkach, ako sa často medzi ľuďmi hovorí. „Na Slovensku máme skúsených recyklátorov PET fliaš, takže potenciál na ich spracovanie tu je," konštatuje environmentalista Marek Brinzík. O recyklát z PET fliaš je veľký záujem a jeho trhová hodnota priebežne narastá.  

Novinku otestoval supermarket

Od roku 2020 testovala spoločnosť Lidl zálohovanie vo svojich dvoch bratislavských prevádzkach. V dvoch košických prevádzkach ho spustila v lete. Reťazec nevyplácal peniaze priamo zákazníkom, ale ponúkol 10 centov za každý prinesený zálohovaný obal na obnovu zelene v meste. Spolupracoval s bratislavskou mestskou časťou Ružinov a Košice - Západ. Projekt „Bude z toho haluz“ bol podľa hovorcu spoločnosti Lidl Tomáša Bezáka príjemným prekvapením: „Iba do polovice októbra sme v Ružinove takto vyzbierali 30-tisíc obalov. Ak si vezmete, že zákazník z odovzdania zálohovaných obalov mal len dobrý pocit, je to optimistické. Obaly totiž mohol vyhodiť do akéhokoľvek kontajnera na plasty.“ V Bratislave sa pri testovaní zálohovania vyzbieralo 104-tisíc obalov. Ružinovčania si takto vďaka Lidlu zveľadili park Ostredky. Na výsadbu stromov a kríkov prispel Lidl aj Košiciam. Tam sa vyzbieralo 14 500 obalov.  Celkovo tak vďaka ochote svojich zákazníkov priniesť zálohované obaly späť, vyzbieral diskont takmer stodvadsaťtisíc PET fliaš a plechoviek ešte pred spustením systému zálohovania na celom Slovensku.

Manuál zálohovania

Od prvého januára plastové fľaše z nápojov a plechovky, ktoré sú označené symbolom "Z" (zálohované) nezahadzujeme do žltých kontajnerov ani nekrčíme. Ak ich nepoškodené odovzdáme späť v obchode, za každý obal dostaneme späť 15 centov. Tieto peniaze sme totiž zaplatili pri kúpe nápoja a budú nás na to upozorňovať aj upravené cenovky. Zálohované budú všetky plastové a kovové nápojové obaly od 0,1 do 3 litrov. Výnimkou sú obaly z mlieka, nápojov s obsahom mlieka, sirupov a tvrdého alkoholu, ktoré sa zálohovať nebudú. Podľa Kataríny Kretter z organizácie Envi-Pak, tieto treba naďalej vhadzovať do žltých kontajnerov: „Nezálohované nápojové obaly bude potrebné naďalej stláčať a minimalizovať ich objem. Nápojové PET fľaše treba vrátiť neporušené s čitateľným kódom." Vo svojich domácnostiach by sme mali k triedenému odpadu pridať ďalšie dve nádoby na plechovky a nápojové PET fľaše.

Poučme o týchto malých zmenách v triedení aj svoje deti a porozprávajme sa o tom so staršími rodičmi. Osveta v rodinách môže napomôcť, aby zálohový systém prinášal výsledky. V menších domácnostiach zrejme budú bojovať s miestom pre nové nádoby na triedenie. Skúsme si vypestovať návyk nákupy plánovať. Tak ako sme si zvykli nosiť vlastné nákupné tašky, vkladajme si hneď do nich prázdne PET fľaše a plechovky na odovzdanie. Nemusíme ich zbierať celý mesiac. Prijímať zálohované nápojové obaly majú povinnosť všetky prevádzky s rozlohou väčšou ako 300 štvorcových metrov. Do zálohového systému sa zaregistrovalo už viac ako 2 000 odberných miest. Z toho je viac ako tisíc malých predajní po celom Slovensku, ktoré chcú odoberať obaly dobrovoľne. Supermarkety a väčšie predajne zavádzajú „zálohomaty“. V menších prevádzkach vám zálohové fľaše naskenujú pri pokladni.

Centy investované do životného prostredia

„Automaty vo všetkých predajniach Lidl budú akceptovať iba nedeformované PET fľaše a plechovky označené symbolom „Z“, textom „zálohované“ a s čitateľným čiarovým kódom. Systém bude pre zákazníka fungovať rovnako ako pri sklenených fľašiach,“ vysvetľuje fungovanie zálohového systému hovorca Lidl Slovensko Tomáš Bezák. Zároveň dodáva, že ich zákazník sa môže rozhodnúť. Svoj záloh si môže uplatniť pri pokladni alebo sumu daruje iniciatíve Upracme Slovensko. Tá v regiónoch organizuje brigády dobrovoľníkov, ktorí zbierajú vyhodené odpadky. Lidl im za centy zo zálohovania, ktoré im ľudia venujú, nakúpi vrecia, rukavice a pomôcky, ktoré potrebujú pri čistení prírody. „Máme iba jednu planétu a musíme si ju chrániť. Našimi projektami v oblasti ochrany životného prostredia chceme predchádzať vzniku odpadov, upozorňovať na problém znečistenia a prispievať k jeho riešeniu,“ vysvetľuje Tomáš Bezák.

Skúsenosti zo sveta

Niektoré krajiny v Európe zaviedli svoje zálohové systémy už pred takmer dvadsiatimi rokmi. Napríklad v Nemecku funguje od roku 2003. Spočiatku tam bolo možné zálohované obaly vrátiť len na mieste, kde boli zakúpené. Neskôr systém výrazne zjednodušili. V súčasnosti podľa Nemeckého inštitútu pre obaly, PET fľaše a plechovky vracia až 85 percent nemeckých spotrebiteľov. Z prieskumu inštitútu tiež vyplýva, že ochotu Nemcov zapojiť sa do zálohového systému zvýšila aj pandémia koronavírusu. Dlhú tradíciu zálohovania majú škandinávske krajiny. Výkonný riaditeľ nórskej recyklačnej spoločnosti Infinitum, Kjell Olav Maldum, tvrdí, že vďaka zálohovému systému v krajine, recyklujú až 97 percent plastových fliaš. „Menej ako jedno percento plastových fliaš končí vyhodených v prírode. Myslím, že by si ostatné krajiny mohli v tomto smere brať od nás príklad,“ dodáva Maldum. Podľa environmentalistov z európskeho portálu Renewablematter je malým zázrakom Litva. Tamojší zálohový systém označujú za jeden z najlepších na svete. V Litve zaviedli zálohovanie v roku 2016 a už v prvých mesiacoch dosiahli 70-percentnú návratnosť jednorázových obalov. O rok neskôr Litovčania vrátili na recykláciu vyše 90 percent plechoviek a plastových fliaš. Ľudí k zálohovaniu motivovala kampaň a 10 centov za každý odovzdaný obal. Z európskych krajín sú to len Česká republika, Bulharsko a Taliansko, kde o zálohovom systéme jednorázových obalov nezačali ani verejnú diskusiu.

Článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou Lidl Slovensko.