James Bond v sukni: Ako špiónka s drevenou nohou pomohla vyhrať druhú svetovú vojnu
Najlepšia agentka tajných služieb vedela vykoľajiť vlaky nacistických vojsk, nechala vybuchnúť viaceré mosty a venovala sa tréningu partizánske jednotky.
Zatiaľ čo ostatní agenti boli odhalení a umučení na smrť, Virginiu podľa History nič nedokázalo zastaviť. Koordinovala letecké nálety, pašovala hotovosť a posily pre francúzsky odpor, najala a vycvičila partizánskych bojovníkov. Vyhadzovala do vzduchu mosty, vykoľajila vlaky, sabotovala nemecké zariadenia a zhromažďovala informácie o pozíciách nemeckých vojakov.
Aj keď bola Virginia diskrétna, rýchlo sa dostala na radar okupujúcich Nemcov. Kvôli protéze ju nazývali „krívajúcou dámou“ a na zozname hľadaných osôb zaberala poprednú pozíciu. Podľa Green Line sa z ich internej komunikácie zachovalo: „Je najnebezpečnejšou zo všetkých spojeneckých špiónov. Musíme ju nájsť a zničiť.“
Virginia si uvedomila, že vo Francúzsku viac nie je v bezpečí, preto podnikla trojdňovú cestu cez zasnežené Pyreneje až do Španielska. Podľa History v správe pre SOE na jednom mieste uviedla, že jej pri úteku spôsobuje problémy iba protéza, ktorú volala Cuthbert. Sídlo SOE, nepoznajúc prezývku, ktorú používala pre svoju protézu, jej odpovedalo: „Ak ti Cuthbert robí ťažkosti, nechaj ho odstrániť.“
Agentkou CIA
Po príchode do Španielska ju odmietli španielske aj britské tajné služby, pretože bola pre nacistov už známou osobou. Hallová sa nakoniec prihlásila k americkej tajnej službe, z ktorej sa neskôr vytvorila známa organizácia CIA. Virginia sa podľa NPR vrátila do Francúzska a aby sa vyhla odhaleniu, maskovala sa za 60-ročnú francúzsku dojičku.
Nafarbila si vlasy na bielo, šúchala nohami a nosila široké sukne. Z francúzskeho vidieka organizovala sabotážne misie – podľa History bolo v jednej správe zaznamenané, že Virginia môže za vykoľajenie nákladných vlakov, za to, že vyhodila do vzduchu štyri mosty a pripisujú jej aj smrť 150 nacistických vojakov. Keď sa blížil deň D, Virginia pôsobila ako vodkyňa partizánov. Na sabotážne misie vycvičila tri prápory francúzsky odbojárov, ktorí pomohli vydláždiť cestu invázii spojencov.
Za svoje činy získala Virginia po vojne ocenenie za statočnosť, ktoré je na druhom mieste za medailou cti. Po vojne ostala pracovať pre CIA, ktorá jej chcela urobiť obrovskú oslavu, čo Hallová odmietla so slovami, že akákoľvek sláva, ktorá sa jej dostane, by sťažila jej špionážnu prácu. Počas Studenej vojny bolo jej úlohou zbierať informácie o sovietskej infiltrácii do európskych krajín. Prácu opustila až ako 60-ročná kvôli povinnému odchodu do dôchodku. Hallová zomrela v roku 1982 a aj keď mnoho jej príbuzných spoznalo jej odvážny príbeh až po jej smrti, dodnes patrí medzi najobávanejšie agentky v histórii.
