Rafinovaná špiónka prekabátila nacistov vďaka gumičkám do vlasov. Zo všetkých agentiek ako jediná prežila

Francúzsko - Bombardér amerického letectva letel nízko nad francúzsky územím, ktoré okupovali nacisti. Vo vnútri lietadla sa pripravovala na zoskok Phyllis Latour Doyle, krycím menom Genevie, ktorá sa na tento okamih pripravovala celé mesiace. Keď zdvihla poklop na podlahe trupu lietadla zacítila studený vzduch, zavesila nohy cez otvor a vyskočila. Na zem dopadla pripevnená k padákovým kombinézam, ktoré prezývali „striptízové obleky“, pretože ich po páde na zem zo seba musela ihneď strhnúť.

Doyle sa podľa SOFREP narodila v Južnej Afrike v roku 1921 francúzskemu otcovi a anglickej mame. Jej otec zomrel, keď mala iba tri mesiace a mama zahynula o pár rokov na to pri autonehode. Ako 18-ročná odišla do Európy, kde si chcela dokončiť vzdelanie, no všetko narušila druhá svetová vojna. Doyle ako 20-ročná prijala miesto v ženskom pomocnom letectve vo Francúzsku ako prostriedok na pomstu za to, že nacisti zavraždili jej krstných rodičov.

Keď si v letectve všimli jej šikovnosť, ponúkli jej prácu špiónky, ktorú bez váhania prijala. Podľa NZ Herald bola súčasťou intenzívneho tréningu, ktorý zahŕňal náročné fyzické testy, skákanie s padákom, bitky po zablatených poliach, ale aj lekcie vlámania, aby sa naučila, ako sa dostať z vysokého okna a ako liezť po strechách. Počas niekoľkomesačného výcviku sa naučila ako z tmelu vyrobiť kópie kľúčov a ako kódovať pomocou morzeovky. Doyle prešla aj lekciami, ako opraviť bezdrôtové súpravy na prenosy správ. V máji 1944 nastal jej deň D – jej úlohou malo byť zistenie polôh nepriateľských línií v okupovanej Normandii, kde mala nastať invázia spojencov.

Záhadné hodvábne gumičky

Pod krycím menom vyskočila z lietadla a po pristáti sa tvárila, že je obyčajná 14-ročná francúzska školáčka, ktorá so svojou rodinou unikla spojeneckému bombardovaniu. Život v Normandii však vôbec nemala ľahký – každý deň si musela hľadať jedlo aj strechu nad hlavou. „Jedna rodina, u ktorej som ostala, mi povedala, že večerajú veveričku. Neskôr som zistila, že je to potkan, ale bola som tak vyhladovaná, že mi to bolo jedno,“ prezradila pre NZ Army News.

S modrými bavlnenými šatami na sebe predávala mydlo nemeckým vojakom, vďaka čomu zistila, kde majú nacisti svoje pôsobiská. Všetky zakódované správy, ktoré získala a priebežne posielala spojencom si omotávala okolo ihlice na pletenie, ktorú vložila do kúsku hodvábu a čipky, ktorou si zopla svoje vlasy. Nacistom ani nenapadlo, že v podomácky vyrobenej gumičke môžu byť kľúčové šifrované správy pre ich nepriateľov.

Svoj príbeh skrývala

Počas jedného zákroku ju aj niekoľko ďalších civilistov obkľúčilo gestapo. „Pamätám si, ako nás odviedli na stanicu a prinútili nás vyzliecť sa, aby zistili, či niečo neskrývame. Pozerali mi aj na vlasy, tak som len stiahla čipku a pokrútila hlavou. To ich upokojilo, no pre mňa to bol hrozný moment,“ priznala pre SOFREP. Počas mesiacov strávených v Normandii sa jej podarilo poslať 135 tajných správ, ktoré prinášali pre spojencov neoceniteľné informácie. Doyle pokračovala vo svojej misii až do oslobodenia Francúzska. Na rozdiel od ostatných štrnástich agentiek, ktoré vykonávali špionážnu prácu, ona jediná zostala nažive.

Keď sa vojna skončila, túžila zanechať svoje hrôzy za sebou. Odsťahovala sa do Austrálie, kde sa vydala a vychovala štyri deti. Tie sa o matkinej histórii dozvedeli až v roku 2006, kedy ju povzbudzovali, aby vyrozprávala svoj príbeh svetu. Vďaka jej odhodlaniu jej v roku 2014 udelili najvyššie vojenské vyznamenanie Francúzska.