Mozgu škodí veľa spánku, fajčenie aj Google. Poradíme vám, ako jednoducho mu viete pomôcť

BRATISLAVA 28. APRÍLA - Čím sme starší, tým viac zabúdame, ťažšie sa učíme a ťažšie si zvykáme si na nové veci. Tento pocit v procese starnutia zažíva skoro každý človek. Napriek tomu sú vedci presvedčení, že sa mozog v starobe dá udržovať vo výbornej kondícii a vôbec nemusí pracovať horšie, ak preto niečo urobíme.

Výskum docentky Mauri Boldriniovej sa realizoval na vzorkách z hipokampu ľudí vo veku 17 až 79 rokov, ktorí náhle zomreli. Hipokampus zodpovedá za pamäťové funkcie, emočné reakcie a priestorovú orientáciu. Po prvýkrát sa vedci zamerali na stav krvných ciev v hipokampe a novovytvorené neuróny v ich mozgu.

Spánok áno, ale nie príliš veľa

U hlodavcov a primátov sa vekom hipokampálne mozgové bunky prestávajú efektívne obnovovať a na základe toho vedci predpokladali, že podobný jav nastáva aj u ľudí. Všimli si však, že aj mozgy najstarších ľudí boli schopné vytvárať stále nové mozgové bunky, čo je úžasná správa. 

Vedci prišli aj na to, že mozog osôb, ktoré si doprajú dostatok spánku, bol najpohotovejší bez ohľadu na vek. Zhoršenie kognitívnych funkcií nastalo aj u osôb, ktoré pravidelne a dlhodobo spávali oveľa menej, ale aj oveľa viac ako je 8 hodín – to znamená, že spávať 5 hodín denne je pre mozog rovnako zlé, ako spávať pravidelne 10 hodín.  Ľudia, ktorý spávajú napríklad len 4 hodiny denne, dosiahli vo výskume kognitívnych funkcií výsledky, ako o desať rokov starší ľudia. 

Zabudnutý experiment

V roku 1932 v Škótsku urobili veľký projekt, ktorý podrobil takmer všetky deti narodené v krajine v 20. rokoch psychologickému a inteligenčnému testu. V 90. rokoch sa výsledky tohto testovania úplnou náhodou objavili a napokon sa stali súčasťou veľkého vedeckého projektu, ktorý sa snaží zmapovať rôzne etapy mozgu počas ľudského života a prísť na to, či sa dajú jeho funkcie niečím zlepšiť, ovplyvniť, alebo dokonca, či sa dá predísť obávanej Alzheimrovej chorobe.

Faktory hlúpnutia

Vo výskume sa ukázalo, že napríklad fajčenie veľmi negatívne ovplyvňuje činnosť a výkonnosť mozgu. Výborné ja však učenie sa cudzích jazykov a celkovo, učenie sa nových vecí. Ako extrémne pozitívny sa pre náš mozog ukázal pohyb a len za 20 percent zdravia mozgu môže genetika. Čo sa pohybu týka, ten je pre mozog veľmi silným stimulantom a vyslovene ho udržiava mladým.

„Chceli sme od ľudí medzi 50 až 80 rokov, ktorí značnú časť dňa presedia na gauči pred televízorom, aby sa trošku začali hýbať a zvýšila sa im tepová frekvencia. Ukázalo sa, že pohybom sa začali bunky v hipokampuse obnovovať. A práve v tejto oblasti mozgu sa v ako prvej začína prejavovať Alzheimer,“ hovorí k experimentu Arthur Kramer z Univerzity Illinois.

Viac si môžete prečítať na ďalšej strane.