Dobré noviny
Mozgu škodí veľa spánku, fajčenie aj Google. Poradíme vám, ako jednoducho mu viete pomôcť
Alexandra König
Alexandra König

Mozgu škodí veľa spánku, fajčenie aj Google. Poradíme vám, ako jednoducho mu viete pomôcť

ilustračné foto
ilustračné foto — Foto: pixabay/VSRao

Ak chcete byť aj v starobe mentálne zdraví, výkonní a „fresh“, dá sa to. Ukázalo sa totiž, že vekom až tak veľmi nehlúpneme, len sme oveľa lenivejší. To máme v našej moci zmeniť. 

Výskum sa uskutočnil tak, že sledovaní seniori boli rozdelení do dvoch skupín. Prvá mala tri krát do týždňa ísť na 40 minútovú prechádzku a druhá robiť strečing a ľahké posilňovanie. Experiment priniesol naozaj prekvapivý výsledok – ľuďom, ktorí sa pravidelne prechádzali sa zväčšil hipokampus oveľa viac, ako tým, ktorí posilňovali. Chôdza je pre mozog teda podľa tohto výskumu doslova liečivá.

Napríklad v Kanade už existuje viacero vychádzkových klubov, ktoré organizujú výstupy pre seniorov. Alebo sa novo organizujú kurzy hry na klavír či gitaru pre osoby staršie ako 60 rokov. Podobne prospešné sú kurzy práce s počítačom, učenie sa cudzích jazykov alebo tanec. Tieto aktivity odporúčajú prevádzkovať aj počas produktívneho života, aby mozog nezlenivel.

Čo robí náš mozog lenivejším?

  • nezáujem o okolitý svet, ľudí a nové veci
  • netrénovanie pamäte
  • uľahčovanie si života googlením, poznámkovým blokom, používaním navigácie
  • jednostranná strava
  • fajčenie, pitie alkoholu a užívanie niektorých liekov
  • málo a aj príliš veľa spánku

Myslíme pomalšie?

Starší ľudia dokážu využiť pri konverzácii použiť bohatší slovník než mladší ľudia, pretože majú viacej skúseností. Asi od 45 rokov však začínajú ťažšie hľadať slová a musia nad nimi premýšľať. Nie je to však preto, že by „hlúpli“. To potvrdzuje Michael Ramscara z Univerzity v Tübingene v Nemecku: „Náš mozog je na tom podobne ako počítač. Keď si kúpite nový, hneď sa naštartuje, je rýchly a výkonný. Keď s ním už ale dlhšiu dobu pracujete a ukladáte do neho veľa informácií, procesy vo vnútri sa spomalia.“ Jeho pokus spočíval v tom, že každý deň učili vedci počítač dve nové slová. Postupne sa počítač začal spomaľovať, pretože už obsahoval veľké množstvo informácií.

Google vs. Neurobik

V dnešnom „pretechnizovanom“ svete máme síce všetko ľahšie a menej si toho musíme pamätať (adresy, trasy, telefónne čísla, termíny, informácie), čo je na jednej strane síce super a uľahčuje nám to život, na druhej strane sa nám tým náš mozog stáva doslova lenivým, pretože si nič nemusí pamätať. Kedysi bolo bežné, že sme vedeli naspamäť dátumy významných udalostí či telefónne čísla všetkých kamarátov – dnes to tak nie je, lebo sú bezpečne uložené v telefóne.

Každú jednu informáciu viete vygoogliť za pár sekúnd, takže si nemusíme pamätať už ani dátum druhej svetovej vojny. Skúste svoju pamäť trénovať napríklad tak, že keď pôjdete niekam, kde ste ešte neboli, pozrite si trasu na telefóne, ale skúste to na ňu odšoférovať po pamäti. Naučte naspamäť čísla najbližšej rodiny a priateľov, nakupujte bez zoznamu...

V týchto súvislostiach sa skloňuje aj pojem neurobik, čo je vlastne taký aerobik mozgu – tréning pamäte, spoznávanie nových vecí, hľadanie nových riešení. Napríklad pandémia je výbornou príležitosti naučiť seniorov pracovať s počítačom, sociálnymi sieťami či len obyčajným smartfónom a zlepšiť tak ich sociálny život aj kognitívne funkcie.

Časť 2 / 2

Už ste čítali?