Veľký hadrónový urýchľovač oficiálne otvorili pred 5 rokmi
Vývoj projektu LHC trval 20 rokov a jeho náklady dosiahli desať miliárd švajčiarskych frankov. Slovenskí fyzici participujú na dvoch experimentoch na LHC.
Ženeva/Bratislava 21. októbra (TASR) - Najväčší urýchľovač častíc na svete - Veľký hadrónový urýchľovač (Large Hadron Collider - LHC) - slávnostne otvorili pred piatimi rokmi 21. októbra 2008.
Na snímke z 31. mája 2007 Veľký hadrónový urýchľovač (LHC) v kruhovom tuneli pod švajčiarsko-francúzskou hranicou Foto: TASR/AP
Obrovské zariadenie vybudované pod zemou na hraniciach Francúzska a Švajčiarska bolo však v tom čase pre poruchu na chladiacom systéme mimo prevádzky.
Na oficiálnom otvorení v sídle Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) Slovensko zastupoval podpredseda vlády a minister školstva Ján Mikolaj.
Na snímke z 10. septembra 2008 vedci z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) v riadiacom stredisku v Ženeve sledujú, ako prvé lúče protónov vchádzajú do Veľkého hadrónového urýchľovača (LHC). Foto: TASR/AP
Experimenty na LHC by mohli podľa vedcov pomôcť objasniť záhady fyziky častíc a poskytnúť odpovede na otázky o vesmíre a jeho pôvode. Urýchľovač vybudovali v komplexe Európskej organizácie pre jadrový výskum - CERN, ktorá od svojho založenia v roku 1954 združuje 20 európskych krajín. Slovensko je jej členom od roku 1993.
Vedci z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) v Ženeve 20. novembra 2009 s nadšením sledujú opätovné spustenie Veľkého hadrónového urýchľovača (LHC), ktorý vedci vyvinuli tak, aby simuloval podmienky Veľkého tresku. Foto: TASR/AP
LHC vybudovali pre skúmanie elementárnych častíc hmoty. Urýchľovač je uložený v kruhovom tuneli s obvodom 27 kilometrov, ktorý bol vybudovaný v hĺbke 50 až 175 metrov pod zemským povrchom neďaleko Ženevy (Švajčiarsko) ešte skôr pre urýchľovač LEP (Veľký elektrónovo–pozitrónový urýchľovač, Large Electron–Positron Collider). Ten bol v prevádzke v rokoch 1989 až 2000.
popredný svetový fyzik so slovenskými koreňmi Karel Šafařík (na snímke), ktorý je vedúcim fyzikálneho úseku projektu ALICE na veľkom urýchľovači častíc v stredisku CERN vo Švajčiarsku. Foto: TASR/Henrich Mišovič
Vývoj projektu LHC trval 20 rokov a jeho náklady dosiahli desať miliárd švajčiarskych frankov. Na gigantickom vedeckom experimente sa podieľalo a podieľa vyše 8000 fyzikov zo stoviek univerzít a laboratórií vo vyše 85 krajinách sveta.
CERN je najvýznamnejšou vládnou medzinárodnou organizáciou pre výskum v oblasti štruktúry hmoty. Slovenskí fyzici participujú na dvoch experimentoch na LHC. Jedným z nich je Atlas, zameraný na štúdium protón-protónových interakcií. Experiment Alice sa orientuje na vzájomné zrážky atómových jadier.
Slovenský prezident Ivan Gašparovič navštívil sídlo Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) 11. septembra 2012. Pozrel si podzemie Veľkého hadrónového urýchľovača a stretol sa so slovenskými dodávateľmi technológií a komunitou slovenských vedcov, ktorí v organizácii CERN pracujú.
