Malá košická firma môže vrátiť život mesačnej krajine na arzénovej skládke v Nižnej Slanej

KOŠICE/ NIŽNÁ SLANÁ 18. októbra - Gemer patril svojho času k najslávnejším baníckym a železiarskym oblastiam. Bol doslova železnou župou Uhorska. Dnes zostal len zlomok, históriu pripomínajú múzeá a náučné chodníky, žiaľ, aj skládky s odpadom z rúd. Jedna z nich sa nachádza v Nižnej Slanej v kopcoch priamo nad Hutou Etelkou, ktorá je jednou z najunikátnejších technických pamiatok v regióne.

Nebezpečná skládka

Hoci skládka na prvý pohľad vyzerá ako morský piesok, s pôdou má veľmi málo spoločného. Ide o inertný odpad, ktorý nemá žiadnu výživovú hodnotu pre vegetáciu okrem organického materiálu, ktorý tam privial vietor. Pre okolie predstavuje veľkú environmentálnu záťaž. Celkovo sa tu nachádza až 5,5 milióna kubických metrov nebezpečného odpadu zo spracovania železnej rudy s vysokou koncentráciou arzénu, olova, ortute a kadmia, ktorý sa na skládku zvážal od roku 1976 až do roku 2008.

Na odkalisko v Nižnej Slanej upozornil pred časom aj minister životného prostredia Ján Budaj. Podľa jeho slov geologický prieskum životného prostredia okrem iného zistil znehodnotenie podzemných vôd. Navyše obyvateľom v regióne znepríjemňuje život sedimentačný prach zo skládky, ktorý pri suchom počasí dvíha vietor a fúka smerom na Dobšinú a Rožňavu. „Jeden variant je, že sa do tejto zeminy uchytí zeleň, vydrenážuje sa a zazelená. Je to tu však mesačná krajina, takže by som to nepovažoval za veľmi reálne,“ netajil sa svojím skepticizmom.

Malá košická firma sa snaží vrátiť skládke život

Na 12 hektároch, na ktorých sa skládka rozprestiera, ledva vyrástlo steblo trávy. Napriek prevládajúcej skepse skládka však predsa len zazelenala. Vďačí za to malej košickej firme HUMAC, ktorá sa už dlhé roky venuje skúmaniu humínových kyselín a ich využitiu v poľnohospodárstve a chove zvierat. Firma na výskume spolupracuje s vedeckými inštitúciami a vysokými školami na Slovensku a zahraničí, hlavne v Česku a Poľsku.

S „humínkami“, ako sa im hovorí, prišiel do kontaktu už každý z nás. Nachádzajú sa všade, kde prebehol proces humifikácie, teda tam, kde sa látky v pôde premenili na humus.

Nájdeme ich v pôde, riekach, jazerách, oceánoch. „Vyššie koncentrácie sa nachádzajú v rašeliniskách, a najmä v lignite a leonardite, ale najúčinnejšie sa nachádzajú v tzv. leonardite, čo sú humifikované zvyšky pralesov v humifikačnom procese desiatky miliónov rokov,“ hovorí pre Dobré noviny Peter Bujňák, ktorý v HUMAC-u pracuje ako manažér zahraničného obchodu.

Menej toxínov

Životné prostredie je pre firmu relatívne novou oblasťou, zatiaľ čo existuje veľa zahraničných štúdií o účinkoch humínových kyselín na kontaminované oblasti, spoločnosť chcela získať praktické výsledky pomocou vlastného preparátu. „Naši spolupracovníci od HUMAC Environment s.r.o. požiadali starostu, či by mohli otestovať náš preparát na báze humínových kyselín priamo na mieste a zistiť, či by došlo k nejakej reakcii,“ povedal Bujňák.

Jednoducho, na mieste rozsypali trávové zrná spolu s prípravkom, ktorý obsahuje spomínanú organicku látku - humínové kyseliny.

„V našom prípade sme práve vykonali jednoduchý test s HUMAC Agro a trávnymi semenami. Neočakávali sme, že keď sa o mesiac vrátime na miesto, nájdeme tam rastúcu rastúcu so zdravými a hustými koreňmi. Dve vzorky boli odobraté na analýzu - jedna vzorka z testovacej oblasti, kde boli aplikované humínové kyseliny, a druhá mimo testovacej plochy. Vzorky boli odoslané na analýzu do akreditovaného laboratória v Košiciach,“ opísal.

Prítomnosť toxínov vďaka produktu, ktorý obsahuje špeciálne upravené humínové kyseliny, výrazne klesla už za jeden mesiac. Prítomnosť ortute bola až o 76 % nižšia, arzénu bolo menej o 72 percent a prítomnosť kadmia klesla o 64 % percent.

Chýbajúca organická látka

„Rovnako, ako pri všetkých materiáloch, je veľmi dôležité, ako sa niečo spracováva. Účinnosť a kvalita preparátov humínových kyselín je do značnej miery určená metódami spracovania. Počas celého výrobného procesu nepoužívame žiadne chemikálie, zatiaľ máme vlastnú metódu aktivácie humínových kyselín. Preto zdôrazňujeme náš produkt ako 100 % prírodný bez chemických prísad,“ opísal Bujňák a zdôraznil, že zatiaľ ide len o interný pokous firmy, nie o celkové riešenie problému.

Nebezpečné toxické látky sa nevyskytujú len na skládkach, ale aj v ornej pôde, v ktorej je kvôli intenzívnemu modernému poľnohospodárstvu stále menej dôležitej organickej látky - humusu, ktorý zlepšuje prístup k živinám v pôde, viaže toxíny, upravuje a udržuje stabilnú hladinu pH či zvyšuje zadržiavanie vody a prevzdušňovanie pôdy.

Je dôležité zdôrazniť, že biologickým činiteľom v humuse sú humínové látky, ktoré sú zodpovedné za mnohé z týchto kľúčových funkcií. Pôdy bez humusu, alebo špecificky bez humínových látok, môžu byť charakterizované púšťami, kde takmer nič nerastie. „Dá sa povedať, že sú rovnako dôležité ako voda, dusík, uhlík a ďalšie dôležité zložky planéty Zem,“ tvrdí Bujňák.

Čo z pôdy berieme, jej nedávame naspäť

„Moderné intenzívne poľnohospodárstvo nedáva dostatok času na uskutočnenie procesu humifikácie, kedy prebieha tvorba humínových látok. Nevracia v potrebnej miere organickú hmotu späť do pôdy. V pôde sa znižuje organický uhlík ako základný parameter pôdnej úrodnosti, zaznamenávame úbytok pôdnych mikroorganizmov a celkového života v pôde,“ dodal Bujňák.

Nízku úrodnosť pôdy tak nahrádzame syntetickými hnojivami. „Problém je v tom, že hnojivá neriešia stratu organickej hmoty, ani úbytok života v pôde,“ vysvetľuje. „Zmena pôdnej štruktúry vedie nielen k postupne nižšej úrodnosti pôdy, ale aj k jej degradácii a straty vodozádržnosti pôdy,“ dodal.

Navyše, poľnohospodári často bojujú s vyplavovaíim živín zo svojich polí, keďže orná pôda má stále viac problémov zadržiavať živiny, pretože humus v pôde klesá. Nespôsobuje to iba neúčinné použitie hnojív s finančnými dopadmi, ale môže to viesť aj ku kontaminácii vody a okolitého prostredia.

Lepšia úroda

Vlani vykonal Výskumný ústav agroekológie experiment na jednej z jahodných fariem pri Vranove nad Topľou. Na jednej z plantáží použili prípravok HUMAC Agro. Na tejto plantáži narástlo o 30 % viac jahôd na jeden hektár. „Čo je dôležitejšie, jahody z oboch skupín boli testované na obsah arzénu, olova, kadmia a ortuti - testovaná skupina mala nižšie obsahy týchto toxínov od 8 do 54 %, ako v kontrolnej skupine. Ďalej boli jahody väčšie a krajšie. V zásade bol pomocou produktu HUMAC Agro vypestovaný kvalitnejší a zdravší produkt,“ priblížil.

Aj v minulom roku bol HUMAC Agro použitý v ďalšom experimente, tentokrát pri výsadbe stromov v okrese Tvrdošín a druhý v okrese Rimavská Sobota. Tento experiment sledovali ľudia z HUMAC Environment s.r.o. Ujatosť, veľkosť a kvalita koreňov sa zlepšila v testovanej skupine oproti kontrolnej skupine pre všetky druhy stromov okrem jedného druhu stromu Duglaska tisolistá. Buk lesný mal 50 % ujatosť pre testovanú skupinu, zatiaľ čo kontrolná skupina mala 0 % ujatosť. „Nie všetky výsledky sú vždy priaznivé. Avšak, aj nie tak priaznivé výsledky nás naučia niečo nové, najmä čo sa týka rôznych faktorov, ktoré môžu ovplyvniť výsledok. Učí nás, ako kombinovať a efektívne aplikovať humínové kyseliny v rôznych zložitých prostrediach,“ ozrejmil.

Zdravie pôdy je dôležité

Dôležitosť kvality pôdy je nepopierateľná. Je akýmsi základom potravinového reťazca a jej kvalita má na naše zdravie veľký vplyv. Ak si dáme ovocie či zeleninu dopestovanú na pôde s vysokým obsahom toxínov, časť toxínov sa dostane do nášho tela. Podobne je to u zvierat, ktoré sa živia rastlinami. Rovnako tak aj produkty, ako mäso či syry, môžu byť v dôsledku zlej kvality pôdy nekvalitné.

To, či si ľudia uvedomujú, aké je zdravie pôdy podstatné, si Bujňák netrúfa hodnotiť. „To je ťažké povedať, pretože to, ako človek veci vníma, sa zakladá na jeho skúsenostiach. Ľudia, s ktorými sa stretávam, si uvedomujú, že kvalita pôdy je veľmi dôležitá pre blahobyt spoločnosti,“ hovorí, no na druhej strane upozorňuje, že: „Ak sa pozrieme na počet environmentálnych záťaží, spôsob obrábania ornej pôdy zameraný na výnosy namiesto na udržanie úrodnosti pôdy a kvality plodín, potom by som si myslel, že si ľudia buď uvedomia, že je nejaký problém, ale nemajú kapacitu tento problém vyriešiť, alebo nevidia žiadny problém.“

Hoci sa Bujňák narodil na Slovensku, vyrastal v Kanade. Po ukončení bakalárskeho odišiel na rok žiť a pracovať do Francúzska. Z roku v Európe sa stalo štrnásť. Po ukončení magisterského štúdia prišiel navštíviť rodinu na Slovensko a zaujal ho projekt, ktorý sa zameral na prevenciu povodní a sucha prostredníctvom decentralizovaných vodozádržných opatrení. „V podstate odvtedy som sa snažil nejako zamerať na obnovu krajiny, či „landscape restoration,“ ako sa to bežne nazýva v angličtine.“ Z jedného roka v Európe sa tak stalo štrnásť a pre HUMAC Bujňák pracuje už viac ako rok.

Hoci máme krásnu prírodu, tolerujeme jej ničenie

Vníma rozdiel, akým sa ľudia na Slovensku a v Kanade vo všeobecnosti pozerajú na ochranu prírody. „Podľa mojich skúseností je na Slovensku najbežnejšou odpoveďou to, že máme krásnu prírodu, ale bohužiaľ ju ničíme, takže určite by som povedal, že mnohým ľudom nie je jedno, v akom stave je naša príroda.“ Na druhej strane však priznáva, že zdevastované lesné cesty so zvýšeným odtokom dažďovej vody a sedimentácie, viditeľné erózne vpusty na poľnohospodárskych pozemkoch, odpadky v našich vodných nádržiach a na okrajoch ciest ukazujú, že Slováci berú ako samozrejmosť to, čo majú, a nestarajú sa o svoje životné prostredie.

„Aj keď sa ľuďom nepáči, čo sa deje s manažmentom životného prostredia, zdá sa mi, že to tolerujeme oveľa viac ako napríklad v Kanade,“ hovorí. Kanaďania vraj vidia Kanadu ako krajinu s najkrajšou prírodou. „Aj keď v skutočnosti to nie je pravda, pretože sú mnohé miesta na svete s krásnou prírodou. Preto je tam filozofia „bez zanechania stopy“ dosť silná a bežní občania, vláda aj spoločnosť berú opatrenia na ochranu životného prostredia vážne,“ priblížil s tým, že aj v Kanade sa nájde veľa miest, ktoré boli kontaminované minulými priemyselnými činnosťami a vyžadujú si starostlivosť. „Myslím si, že je rozdiel v tom, že veci ako problém s PCB v Strážskom alebo nedávna kontaminácia arzénom na Liptove (zaplavenie banského odkaliska pri Dúbrave) by boli v Kanade pravdepodobne oveľa menej tolerované, ako sú u nás,“ uzavrel.

Článok vznikol v spolupráci s firmou HUMAC. Viac informácii o humínových kyselinách nájdete na stránke firmy www.humac.sk