Ochranár Marián Jasík: Na Slovensku každý rok zmizne les o rozlohe jedného okresu. Štát nemusí robiť kampaň Les sme my, jeho reklamou by mali byť lesy samotné
Bývalý správca Národného parku Nízke Tatry hovorí o úbytku i ochrane našich lesov.
BRATISLAVA 15. januára - Na Slovensku miznú nepohodlné osoby, miznú rigorózne práce a miznú stovky strán súdnych spisov. Miznú však aj obrovské lesné plochy. Na Slovensku je každoročne vyrúbaných zhruba 9 až 10 miliónov stromov. Prečo tomu tak je a aké následky z toho môžu plynúť nám do relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom prišiel povedať ochranár a bývalý riaditeľ Správy Národného parku Nízke Tatry Marián Jasík.
Ročne zmizne jeden okres
Počet ročne vyrúbaných stromov sa odhaduje na 9-10, niekedy aj 11 miliónov stromov, čo zodpovedá približne rovnakému počtu miliónov kubíkov. V prepočte na plochu by sa tento počet vyrovnal najmenším okresom na Slovensku. Veľkosť tejto rozlohy je však podmienená aj tým, či naše územie za uplynulý rok postihla akási kalamita v podobe silného vetra či lykožrúta.
Plochu, ktorá každoročne zmizne, však predstavujú iba staré stromy. Zároveň pribúdajú „nové“, ktoré buď zasadia lesníci, alebo sa tam dostanú prirodzeným zmladením. „Je to určitý kolobeh,“ hovorí Jasík. „Zmiznutie starých stromov v hospodárskych lesoch nevadí, teda pokiaľ sú nahradené novými a deje sa to v súlade so zákonom.“
Stromy miznú aj z národných parkov
Miznú však aj lesné plochy v chránených územiach. Je potrebné zdvihnúť varovný prst a pozrieť sa na to, prečo sa tak deje a či sa tak musí diať. Ako bývalý riaditeľ Správy Národného parku Nízke Tatry, má Marián Jasík isté skúsenosti so spravovaním a problémami v národnom parku. Na otázku ako je možné, že v národných parkoch sa drevo ťaží v takej miere, odpovedal: „Koreň problému siaha niekam na začiatok, keď sa vyhlasovali národné parky. Slovensko neprebralo medzinárodný štandard národného parku, ktorý stanovuje, ako má národný park vyzerať, a hovorí o tom, že majú mať minimálne polovicu svojho územia vyčlenenú pre prírodu.“
Slováci tak môžu ťažiť stromy aj v chránených oblastiach. Ich úbytkom sa narúšajú environmentálne vlastnosti poškodených oblastí. Mení sa teplota i pôda, ktorá je utláčaná ťažkými strojmi, čo obmedzuje tretinu živočíšnych druhov, keďže približne 33 % tvorstva v lese žije v zemi.
My sme les kontra Lesy sme my
Občianska iniciatíva My sme les, ktorá bojuje o zastavenie devastovania národných parkov a vzácnych lesov na slovenskom území, poukazuje, aký ohromný dopad na lesy má bezohľadná ťažba. Aktivisti sa pokúšajú o zmenu, no jediné, čo prišlo bola protikampaň s názvom Lesy sme my, ktorá štát stála až 1,6 milióna eur. My sme les, podporovaná občanmi i vednou spoločnosťou, tak stojí proti štátnemu podniku za horibilnú sumu. Ako na tento lesný spor pozerá Marián Jasík?
To všetko a ešte omnoho viac sa dozviete v priloženom videorozhovore.
