Pred 32 rokmi Bratislavu zasiahla najväčšia snehová kalamita v dejinách. Pozrite si, ako to vyzeralo
TASR, Dobré noviny
TASR, Dobré noviny

Pred 32 rokmi Bratislavu zasiahla najväčšia snehová kalamita v dejinách. Pozrite si, ako to vyzeralo

Pred 32 rokmi prepukla v Bratislave hotová snehová kalamita. Neustále sneženie prikrylo v hlavnom meste snehom všetko, čo sa dalo.

Najväčšia snehová kalamita zasiahla Bratislavu v roku 1987. — Foto: TASR/Vladimír Benko

BRATISLAVA 12. januára - V roku 1987 zažili Slováci mimoriadne zaujímavú zimu. Intenzívne sneženie, ktoré v týchto dňoch komplikuje dopravu na viacerých miestach Slovenska, preto pripomína kalamitu, ktorá 12. januára 1987 ochromila Bratislavu i jej okolie. „Ochladenie však bolo pred 32 rokmi oveľa intenzívnejšie a napadlo aj neporovnateľne viac snehu,“ povedal pre klimatológ Pavel Matejovič.

Neprekonateľná zima

Počas štyroch dní od 9. do 12. januára 1987 na juhozápade Slovenska snežilo až 68 hodín. V dôsledku silného vetra sa vytvárali niekoľkometrové záveje, ktoré odrezali mnohé obce od sveta a v Bratislave spôsobili dopravný kolaps. Len pre porovnanie s tohtoročnou zimou, napríklad 12. januára o 7. hodine ráno na bratislavskom letisku namerali teplotu - 18 °C, snežilo a fúkal severný vietor. Počas dňa maximálna teplota nevystúpila nad -15 °C,“ dodal klimatológ.

Foto: Ivan Krč

Ulice, chodníky, koľajnice aj zaparkované autá boli v pondelok 12. januára ráno zaviate takým množstvom snehu, na ktorý nestačili pluhy ani lopaty. Mnohí ľudia v Bratislave sa nemohli dostať do práce či do škôl, a tak sa napokon vybrali do mesta pešo. V nevykurovaných vlakoch, ktoré uviazli na zaviatych tratiach, mrzli cestujúci celé hodiny. Električky nepremávali a majitelia osobných áut mali veľký problém ich identifikovať pod hrubou snehovou pokrývkou.

Foto: Ivan Krč

Žiadne náznaky

Počasie na začiatku roka pritom vôbec nenasvedčovalo, že nastane takáto dramatická situácia. „Na prelome rokov 1986 a 1987 na juhu Slovenska vystúpili najvyššie denné teploty na 10 až 12 °C. V západných Čechách sa vyskytli výdatné dažde, ktoré spôsobili miestne záplavy,“ pripomenul klimatológ. Po 6. januári sa však začala meniť cirkulácia a do karpatskej oblasti začal prenikať veľmi studený vzduch, ktorý sa zhromažďoval na severe Európy a Ruska. Práve stret tohto arktického vzduchu s teplejším prúdením z oblasti Stredomoria bol príčinou mimoriadne výdatného sneženia.

Foto: TASR - archív (Drahotín Šulla)

Rekordná zima v Bratislave

Podľa slov klimatológa Matejoviča bolo z meteorologického hľadiska veľmi zaujímave a neobvyklé spojenie intenzívneho sneženie so silnými mrazmi. „Obvykle sa pri snežení pohybuje teplota okolo nuly, v januári 1987 však bolo aj mimoriadne chladno. V noci z 12. na 13. januára, keď sa utíšil vietor a obloha sa vyjasnila, klesli teploty vzduchu ojedinele aj v nížinách južného Slovenska tesne pod -30 °C. Bolo to posledný raz, čo v najteplejšej oblasti Slovenska klesli teploty takto nízko. V dňoch 15. a 16. januára potom nová tlaková níž priniesla ďalšiu snehovú nádielku. V Bratislave dosiahla celková výška snehovej pokrývky 64 cm. Bol tak prekonaný rekord maximálnej výšky snehovej pokrývky od začiatku meteorologických pozorovaní v hlavnom meste," vysvetlil Matejovič.

Foto: Ivan Krč

Snehovým kalamitám neodzvonilo

Práve zimy 1984/85 a 1986/87, keď bola aj táto kalamita, sa zapísali do histórie ako mimoriadne studené, respektíve chladnejšie oproti dlhodobému priemeru v Bratislave z rokov 1901 – 2000. Zápornú teplotnú odchýlku mala tiež zima 1995/96. Od začiatku 90. rokov 20. storočia prevládajú zimy s teplotou zodpovedajúcou priemeru alebo nadpriemerne teplé.

Foto: Ivan Krč

Poveternostné situácie s intenzívnym snežením sa však vyskytujú aj naďalej. Veľa snehu môže napadnúť aj napriek tomu, že sa zimy v dôsledku klimatickej zmeny celkovo zmierňujú. Pri vyššej teplote môže totiž atmosféra absorbovať väčšie množstvo vodnej pary, teda za vhodných poveternostných podmienok, najmä v oblasti výrazných teplotných rozhraní, môže v krátkom časovom intervale spadnúť aj veľké množstvo snehu. Napríklad v Pádskej nížine v severnom Taliansku majú miernejšie zimy ako u nás, no pri určitých situáciách tam môže napadnúť viac než pol metra snehu. Snehové kalamity sa teda môžu vyskytovať aj v budúcnosti, dodal na záver klimatológ Matejovič.

Pozrite si aj video, ktoré zachytáva chaotickú situáciu v Bratislave 80. rokov.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z BRATISLAVSKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Šéfka Profesie: Radšej nemať žiadny titul ako nekvalitnú vysokú…

Ivana Molnárová pôsobí v Profesii už 18 rokov, posledných…

Kristína Kövešová: O pedofiloch mi píšu deti, ktorým sa to deje,…

Rozhodla sa svetu pomáhať a svojimi reportážami odhaľuje realitu, ktorá…

Odborník na vzťahy: Muž potrebuje nájsť svoje miesto vo svete.…

Fungujúci vzťah je snom mnohých z nás. Dá sa ho vybudovať aj v…

Mladého Dubničana k sebe volajú televízie z celého sveta. Ovláda…

Zabudnite na spôsob, ktorým televízie doteraz šírili svoje…

Košičanka vyrába parfumy, za ktorými sa idú v Paríži potrhať,…

Voňavky, ktoré sa vyrábajú v laboratóriu na východe Slovenska,…

Profesionálna dohadzovačka: Tragédiou dneška je, že ľudia si…

Profesionálna dohadzovačka pre Dobré noviny prezradila nielen dôvod, prečo…

Slovenskí muži nie sú galantní a ženy nevedia, kto je pravá…

Zisťovali sme za vás, ako sa v spoločnosti vhodne správať a s čím majú…

Uznávaný český pedagóg: Materské školy nevznikli pre potreby…

Špeciálny pedagóg Jiří Halda tvrdí, že materské…