Pred 32 rokmi Bratislavu zasiahla najväčšia snehová kalamita v dejinách. Pozrite si, ako to vyzeralo

BRATISLAVA 12. januára - V roku 1987 zažili Slováci mimoriadne zaujímavú zimu. Intenzívne sneženie, ktoré v týchto dňoch komplikuje dopravu na viacerých miestach Slovenska, preto pripomína kalamitu, ktorá 12. januára 1987 ochromila Bratislavu i jej okolie. „Ochladenie však bolo pred 32 rokmi oveľa intenzívnejšie a napadlo aj neporovnateľne viac snehu,“ povedal pre klimatológ Pavel Matejovič.

Neprekonateľná zima

Počas štyroch dní od 9. do 12. januára 1987 na juhozápade Slovenska snežilo až 68 hodín. „V dôsledku silného vetra sa vytvárali niekoľkometrové záveje, ktoré odrezali mnohé obce od sveta a v Bratislave spôsobili dopravný kolaps. Len pre porovnanie s tohtoročnou zimou, napríklad 12. januára o 7. hodine ráno na bratislavskom letisku namerali teplotu - 18 °C, snežilo a fúkal severný vietor. Počas dňa maximálna teplota nevystúpila nad -15 °C,“ dodal klimatológ.

Ulice, chodníky, koľajnice aj zaparkované autá boli v pondelok 12. januára ráno zaviate takým množstvom snehu, na ktorý nestačili pluhy ani lopaty. Mnohí ľudia v Bratislave sa nemohli dostať do práce či do škôl, a tak sa napokon vybrali do mesta pešo. V nevykurovaných vlakoch, ktoré uviazli na zaviatych tratiach, mrzli cestujúci celé hodiny. Električky nepremávali a majitelia osobných áut mali veľký problém ich identifikovať pod hrubou snehovou pokrývkou.

Žiadne náznaky

Počasie na začiatku roka pritom vôbec nenasvedčovalo, že nastane takáto dramatická situácia. „Na prelome rokov 1986 a 1987 na juhu Slovenska vystúpili najvyššie denné teploty na 10 až 12 °C. V západných Čechách sa vyskytli výdatné dažde, ktoré spôsobili miestne záplavy,“ pripomenul klimatológ. Po 6. januári sa však začala meniť cirkulácia a do karpatskej oblasti začal prenikať veľmi studený vzduch, ktorý sa zhromažďoval na severe Európy a Ruska. Práve stret tohto arktického vzduchu s teplejším prúdením z oblasti Stredomoria bol príčinou mimoriadne výdatného sneženia.

Rekordná zima v Bratislave

Podľa slov klimatológa Matejoviča bolo z meteorologického hľadiska veľmi zaujímave a neobvyklé spojenie intenzívneho sneženie so silnými mrazmi. „Obvykle sa pri snežení pohybuje teplota okolo nuly, v januári 1987 však bolo aj mimoriadne chladno. V noci z 12. na 13. januára, keď sa utíšil vietor a obloha sa vyjasnila, klesli teploty vzduchu ojedinele aj v nížinách južného Slovenska tesne pod -30 °C. Bolo to posledný raz, čo v najteplejšej oblasti Slovenska klesli teploty takto nízko. V dňoch 15. a 16. januára potom nová tlaková níž priniesla ďalšiu snehovú nádielku. V Bratislave dosiahla celková výška snehovej pokrývky 64 cm. Bol tak prekonaný rekord maximálnej výšky snehovej pokrývky od začiatku meteorologických pozorovaní v hlavnom meste," vysvetlil Matejovič.

Snehovým kalamitám neodzvonilo

Práve zimy 1984/85 a 1986/87, keď bola aj táto kalamita, sa zapísali do histórie ako mimoriadne studené, respektíve chladnejšie oproti dlhodobému priemeru v Bratislave z rokov 1901 – 2000. Zápornú teplotnú odchýlku mala tiež zima 1995/96. Od začiatku 90. rokov 20. storočia prevládajú zimy s teplotou zodpovedajúcou priemeru alebo nadpriemerne teplé.

Poveternostné situácie s intenzívnym snežením sa však vyskytujú aj naďalej. „Veľa snehu môže napadnúť aj napriek tomu, že sa zimy v dôsledku klimatickej zmeny celkovo zmierňujú. Pri vyššej teplote môže totiž atmosféra absorbovať väčšie množstvo vodnej pary, teda za vhodných poveternostných podmienok, najmä v oblasti výrazných teplotných rozhraní, môže v krátkom časovom intervale spadnúť aj veľké množstvo snehu. Napríklad v Pádskej nížine v severnom Taliansku majú miernejšie zimy ako u nás, no pri určitých situáciách tam môže napadnúť viac než pol metra snehu. Snehové kalamity sa teda môžu vyskytovať aj v budúcnosti,“ dodal na záver klimatológ Matejovič.

Pozrite si aj video, ktoré zachytáva chaotickú situáciu v Bratislave 80. rokov.