Patrícia radí ľuďom, ktorým niektoré jedlá spôsobujú muky: Nečudujme sa, že máme alergie, keď nenakupujeme na trhoch

BRATISLAVA 31. júla - Patrícia Molnárová Turiničová sa od roku 2015 venuje blogovaniu. Nebol to však len taký výmysel. Za jej kariérou blogerky sa totiž skrýva nepríjemné ochorenie. Histamínová intolerancia bola u mladej ženy zistená po neutíchajúcich zdravotných ťažkostiach a mnohých vyšetreniach. Ten, kto týmto ochorením trpí, vie, že nejde o nič príjemné. Patrícia sa preto rozhodla pomôcť nielen samej sebe, ale aj ostatným „zúfalcom“. Nebola však hrdinka od začiatku. Aj ona v prvom momente prepadla smútku a frustrácii. Nič sa však nedalo robiť a keďže dobré jedlo zbožňuje, pustila sa do varenia a skúšania nových vhodných receptov. Okrem toho sa na svojom blogu Hit je zdravo žiť s čitateľmi delí o svoje skúsenosti a zistenia.

Čitateľom Dobrých novín Patrícia prezradila, že varenie pre ňu nebolo žiadnou neznámou. Už pred diagnostikou sa totiž venovala cukrárstvu a k pečeniu i vareniu mala pozitívny a blízky vzťah. Histamínová intolerancia ju priviedla k trošku inému stravovaniu, no ona nič neľutuje. Naučila sa so svojím ochorením žiť naplno a nezabúda ani na plnenie snov. Len pred pár dňami sa jej totiž podarilo vydať vlastnú knihu, v ktorej sa, samozrejme, zamerala na tematiku HIT.

Patrícia, prezraďte na úvod našim čitateľom, kedy ste začali pociťovať prvé príznaky histamínovej intolerancie a o aký zdravotný problém konkrétne ide?

Ťažkosti som mala už dlho pred tým, než lekári zistili, čo mi vlastne je. Príznaky sú u každého rôzne, no u mňa to boli najčastejšie tráviace ťažkosti, migrény a v najhorších prípadoch i vertigo. Je to ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku zvýšenej kvantity histamínu v organizme, ktoré naše telo nedokáže odbúrať včas.

Ako dlho trvalo, kým lekári odhalili pravý dôvod vašich problémov a ťažkostí? A aké vyšetrenia ste museli podstúpiť?

Prešla som rôznymi vyšetreniami od CT až po magnetickú rezonanciu, moje problémy s tlakom a vertigom tipovali na krčnú chrbticu a pritom všetko spôsobovala "obyčajná" histamínová intolerancia. Samozrejme, slovo obyčajná som dala do úvodzoviek, pretože oproti vážnym ochoreniam je to skutočne neporovnateľné, avšak aj HIT dokáže život pekne skomplikovať. Po jej zistení by mal totižto človek úplne zmeniť svoju životosprávu. HIT mi diagnostikovala alergologička z odberov krvi.

Aká bola vaša reakcia, keď ste sa dozvedeli pravú príčinu svojich problémov a ako ste sa vyrovnali s faktom, že sa váš jedálniček bude musieť výrazne zmeniť?

Zo začiatku som bola pomerne frustrovaná, asi ako každý, komu HIT zistia. Mala som pocit, že sa už nikdy schuti nenajem (veľký omyl!). Vyrovnala som sa tým behom pár mesiacov a vlastne mi k tomu veľmi dopomohol aj môj blog. Založila som ho, pretože som mala pocit, že to všetko zo seba musím dať von, no zároveň som chcela pomôcť tým, ktorých postretol rovnaký osud a nedostali dostatočné množstvo informácií na spracovanie toho celého. Tie začiatky skutočne nie sú jednoduché.

„Diéta" sa môže zdať spočiatku drastická, no človek musí zistiť, čo všetko mu škodí. Ako ste postupovali vy a čo by ste poradili ľuďom, ktorým diagnostikovali histamínovú intoleranciu?

To je pravda. Ja som si prešla asi 3 eliminačnými diétami, kým som zistila, ktorá cesta mi vyhovuje. V prvom rade by som upozornila na fakt, že je hlúposť držať drastické eliminačné diéty, ktoré spočívajú v pridávaní jednej potraviny za 2-3 dni. Ja som si tým sama prešla, jedla som 2 dni ryžu (ráno, na obed, večer), potom som pridala zemiaky (ráno, na obed, večer) a po 5 dňoch mi bolo horšie ako pred tým. Nečudo, moje telo neprijímalo takmer žiadne živiny. U mňa sa osvedčilo spraviť si 2-3 dňovú „polievkovú očistu“, teda jedla som polievky z najlepšie tolerovanej zeleniny a postupne som pridávala najväčšie alergény, aby som zistila, či mi niektoré z nich nevadia, v kombinácii s najlepšie tolerovanými potravinami. Na mojom blogu nájdete články, kde to celé vysvetľujem na konkrétnych príkladoch. Po tejto „diéte“ som prišla na to, že najväčšie ťažkosti mi spôsobovalo kravské mlieko.

Mnohí ľudia túto diagnózu ignorujú a aj napriek dôsledkom nevynechávajú jedlo, ktoré im spôsobuje problémy. Patrili ste zo začiatku medzi nich aj vy alebo ste sa okamžite rozhodli, že zmeníte svoje stravovacie návyky?

Okamžite som robila niečo pre to, aby sa mi uľavilo. Ale ako som spomínala v predchádzajúcej odpovedi, pár týždňov trvalo, kým som začala takou tou skutočnou eliminačkou. Pri tej úplne prvej som si naivne myslela, že ak vylúčim tie „najhoršie“ potraviny z hľadiska HIT, okamžite mi bude lepšie. Tak to ale nefunguje. Každému sedí resp. nesedí niečo iné, a preto si tým musí prejsť každý sám. Najhoršie je vypytovať sa na rôznych fórach, že či niekomu sedí to a to a na základe toho si spraviť úsudok.

Začali ste sa venovať histamínovej intolerancii podrobne. Čomu by sa ľudia mali vyhýbať a čo by mali naopak vyhľadávať v strave?

Mali by sa vyhýbať polotovarom a stresu. Samozrejme, v dnešnej dobe sa to nie vždy dá. Treba však dbať na čerstvosť a vyhľadávať kvalitné potraviny z overených zdrojov, najlepšie domáce. Kedysi sa to dalo. Človek vyšiel na trh, nakúpil ovocie a zeleninu, od suseda dostal čerstvé vajcia, v pekárni si kúpil kváskový chlieb a doma varil z lokálnych surovín zdravé, hodnotné jedlá. Dnes ideme do fastfoodu alebo si v obchode kúpime mrazený polotovar, ktorý šupneme do mikrovlnky a do 5 minút máme hotový obed. Zabúdame však pritom na naše zdravie. A práve kvôli tomuto spôsobu života majú toľkí z nás rôzne tráviace ťažkosti a potravinové intolerancie v takom veľkom rozsahu.

Ako vyzerá váš bežný deň, čo sa týka stravy? Varíte si a pripravujete si jedlo každý deň alebo sa dokážete prestravovať aj v reštauračných zariadeniach?

Varím každý deň, niekedy aj dvakrát. Veľmi zriedka sa stravujem v reštaurácii, aj to len v takej, ktorú poznám a viem, čo ma tam môže čakať.

Na svojom blogu ľuďom radíte, motivujete ich a pravidelne im dodávate chutné recepty. Práve tie sú veľmi zaujímavé a lákavé. Odkiaľ beriete motiváciu pri tvorbe receptov? Skúšate všetky u seba v kuchyni?

Samozrejme, všetky recepty mám odskúšané. Niektoré skončili iba v mojom brušku, ak neboli publikovateľné (veľmi zriedka končia v koši), no väčšina sa mi minimálne na druhýkrát vydarila, a tak mohli ísť na blog. Inšpirácie čerpám všade. Rada pretváram tradičné recepty a nahrádzam suroviny, ktoré pri by sme pri HIT nemali. Napríklad kapustnicu nerobím z kyslej kapusty, ale z čerstvej a na okyslenie používam kyselinu askorbovú. Je na nerozoznanie od tej pravej.

Takáto diagnóza sa chtiac-nechtiac dotkne aj ostatných členov rodiny. Zmenili aj vaši členovia rodiny svoje stravovacie návyky alebo sa zmene bránili?

U nás je to trošku „veselé“, keďže HIT má aj moja mamina a po novom pár mesiacov aj ocino. Je to zaujímavé, pretože všetci máme úplne iné reakcie. Teda ja s ocinom máme rovnaké, len mamina má iné. My sme skôr migrenici a máme tráviace ťažkosti, kým mamina sa „zo všetkého“ vyhádže. Stravujeme sa teda rovnako, iba ocino sem tam „zhreší“, pretože si odmieta odopierať niektoré vyššie histamínové potraviny, ktoré mu nespôsobujú ťažkosti, napr. paradajky. Jediný nehistaminik medzi nami je môj manžel, no i ten sa už môjmu jedálničku prispôsobil. Nikdy by som neverila, že raz zje quinou, pšeno či pohánku.

Len pred pár dňami sa vám podarilo vydať knihu s receptami. Je to súhrn doterajších alebo tam ľudia nájdu aj nejaké nové recepty? A vôbec, prezraďte našim čitateľom cestu od prvotného rozhodnutia o napísaní knižky až do úspešného finále?

Veru. Moja kniha je v predaji iba pár dní, no ja tomu stále nedokážem uveriť a som z nej veľmi šťastná. Napísať knihu receptov som túžila už dlho, no asi až HIT ma takpovediac prinútila uvažovať o nej reálne. Zbierala som recepty, inšpirácie, plánovala som, ako by asi mohla vyzerať, čo by v nej nesmelo chýbať a tento rok sa sen stal skutočnosťou. V knihe nájdete prevažne nové recepty, no nesmie chýbať ani pár obľúbencov z blogu. Okrem toho je obohatená o skúsenosti mňa, histaminičky, o rady, tipy ale i odborný úvod, ktorý do knihy poskytla česká blogerka Histamínová Kašulka, ktorá sa téme histamínová intolerancia venuje už dlhé roky a ktorej texty citujú i zahraniční autori. Som veľmi rada, že do toho šla, pretože je od začiatku mojou veľkou inšpiráciou a práve od nej som sa z odborného hľadiska takmer všetko, čo dnes viem, naučila.