Divadelníci si výstavou v SND uctia tvorbu dramatika Ivana Stodolu
Pre verejnosť ju sprístupní v utorok 13. marca o 17. hodine vo foyeri Činohry SND pri príležitosti 130. výročia jeho narodenia.
Bratislava 12. marca (TASR) – Význam a dielo dramatika Ivana Stodolu si pripomenie Divadelný ústav (DÚ) so Slovenským národným divadlom (SND) výstavou Majster slovenskej drámy (Stodolova dramatika na slovenských javiskách). Pre verejnosť ju sprístupní v utorok 13. marca o 17. hodine vo foyeri Činohry SND pri príležitosti 130. výročia jeho narodenia.
Podľa kurátora expozície Martina Timka z DÚ Ivan Stodola ostáva v dejinách slovenskej drámy autorom spoločenskej komédie, spoluautorom slovenskej historickej drámy a tiež rozvíjal tradíciu hier z ľudového prostredia. Pre jeho tvorbu bola charakteristická vecnosť a prostota v konaní postáv, ktorá sa prenášala aj do ich vzťahov a postojov. Vnútornú inšpiráciu čerpal najmä z kresťanských duchovných zdrojov. V jeho dramatike sa prejavovala vierou v ľudskú spravodlivosť aj v konečné víťazstvo pravdy. Niektoré jeho diela najmä Čaj u pána Senátora a Jožko Púčik a jeho kariéra majú v slovenskom divadle bohatú inscenačnú tradíciu. K významným dielam patria aj pastierska hra Bačova žena a historická hra Marína Havranová, ktoré viacerí profesionálni režiséri inscenovali v slovenských divadlách.
Už počas štúdií v rodnom Liptovskom Mikuláši (10. marca 1888) bol Ivan Stodola spätý s divadlom. V chlapčenskom veku hral v ochotníckom spolku Dobrodej. Účinkoval ako herec a písal prvé krátke útvary – scény a žarty. Vyštudoval medicínu v Budapešti a Berlíne. Ako lekár pôsobil v Liptovskom Sv. Mikuláši a Bratislave. Profesionálne divadlo ho zasiahlo a inšpirovalo najmä na štúdiách v Budapešti, Berlíne a počas vojenskej služby vo Viedni.
Nechcel sa nasilu stať umelcom, ale písal preto, lebo mal čo povedať o živote. Dramatika z neho chtiac-nechtiac stvoril režisér Janko Borodáč, ktorý hojne uvádzal jeho hry v SND. Stodola si však čoskoro, najmä v období prvej Slovenskej republiky počas druhej svetovej vojny, získal priazeň aj iných režisérov a jeho hry inscenovali Ján Jamnický i Jozef Budský.
