Slovenská návrhárka Mišena dokazuje, že tradičná slovenská modrotlač patrí aj k formálnemu oblečeniu. A vyzerá úchvatne!
Šikovná slovenská dizajnérka nedá dopustiť na slovenské ľudové umeniu, ktoré ju inšpiruje aj v jej tvorbe. Pozrite sa na krásne kúsky, ktoré sa jej podarilo vytvoriť pomocou modrotlače.
MICHALOVCE 31. októbra - Odmalička mala blízko k východoslovenskému ľudovému umeniu, ktoré je podľa nej nevyčerpateľnou studnicou inšpirácie a bol by podľa nej hriech z nej nečerpať. Po štúdiu odevného dizajnu na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení sa talentovaná dizajnérka Mišena Juhász vrátila do rodnej dedinky Lastomír neďaleko Michaloviec, kde žije so svojím manželom a dvomi dcérkami. Venuje sa móde a vyrába prekrásne modely pomocou modrotlače, čím ohúrila aj v zahraničí.
Pre modrotlač ju nadchol spolužiak
Mladá módna návrhárka Mišena Juhász oživuje tradíciu, ktorá sa dnes vidí už len zriedkavo. V rozhovore pre Dobré noviny nám prezradila viac o tom, ako sa k tomu dostala a čo všetko sa dá takto vyrobiť.
Venujete sa móde. Čo vyrábate?
Primárne vyrábam odevy z látok vyrobených technikou modrotlače. Či už sú to spoločenské šaty, sukne, nohavice, svadobné šaty, tričká, saká – z modrotlače sa tak, ako z hocakej inej látky, dá ušiť čokoľvek. Tým, že látka je zaujímavá už sama o sebe, stačí ju skombinovať s jednoduchou prírodnou plsťou alebo kožou a zaujímavá kabelka je na svete. Čo sa týka pánskej módy, robila som už aj pánske košele, saká a samozrejmosťou sú doplnky k dámskym šatám v podobe kravát, motýlikov, manžetových gombíkov.
Ako ste sa dostali k technike modrotlače?
Technika modrotlače mi bola známa už dlhšie. Avšak možnosť navrhnúť si vlastné dizajny, naniesť ich na látku a za pomoci skúsených majstrov z Čiech z nich vytvoriť hotové modrotlačové látky mi bola dopriata až v rámci štúdia odevného dizajnu pod vedením prof. Júlie Sabovej. Okrem mňa nadchla táto technika aj spolužiaka Mateja Rabadu, ktorý začal tieto látky vyrábať. Dá sa povedať, že vďaka nemu som sa aj ja začala venovať modrotlači, keďže Matej sa veľmi rýchlo dostal do remesla a začal vyrábať použiteľné látky.
Čím si vás modrotlač získala?
Táto technika si ma získala tým, že odev z modrotlače ma iný príbeh ako odev ušitý z bežnej látky, kúpenej v predajni metrového textilu. Hlavnú rolu zohráva práve návrh a výroba modrotlačovej látky.
Kde čerpáte inšpiráciu?
Inšpiráciu čerpám hlavne z ľudových motívov, umenia a folklóru. Poslednou inšpiráciou mi bola Pozdišovská keramika, ktorú v dedinke, odkiaľ pochádza celá moja rodina, preslávil majster Parikrupa. Pod jeho rukami vzniklo a vo svete sa preslávilo množstvo ručne maľovaných váz, tanierov a rôznorodých keramických výrobkov. Východoslovenské ľudové umenie, s ktorým som bola od malička v úzkom kontakte, je podľa môjho názoru nevyčerpateľná studnica inšpirácií, z ktorých je hriech nečerpať.
Boli vám ručné práce blízke od detstva?
V rodine som mala viacero veľmi šikovných krajčírov. Moja babka bola vyučená pánska krajčírka a ručné techniky ako háčkovanie a paličkovanie u nej boli samozrejmosťou. V našej rodine sa kládol dôraz na umenie a chcela by som aby takto smerovali aj moje deti.
Ako dlho trvá, kým vyrobíte jeden model, príp. celú kolekciu?
Aktuálne finišujem novú kolekciu na Košice fashion week a donedávna som dokončovala prípravy na Michalovce fashion Day/Show. Viem preto celkom presne povedať, že prvé skice návrhu látok a odevov som začala robiť už pred viac ako pol rokom.
Po následných počítačových úpravách už vo vektorovej grafike sa tieto dezény preniesli na sitá a pomocou sieťotlače sa nanášala špeciálna emulzia – pap na látku. Táto emulzia má za úlohu ochrániť pôvodnú látku pred zafarbením modrou farbou indigom – čo je vlastne srdce procesu výroby modrotlače. Po opakovanom máčaní v indigu sa pap odstráni a na jeho mieste ostáva farba pôvodnej látky. Po prepieraní a mangľovaní mám v rukách finálnu látku pripravenú na šitie celej kolekcie.
Museli ste sa kvôli uplatneniu presunúť do zahraničia alebo aspoň do Bratislavy alebo sa v tejto profesii dá uživiť aj bez toho?
V Bratislave som pôsobila 7 rokov. Potrebu presúvať sa do väčších miest, ako metropol módy, som nikdy nemala. Vybrala som sa práve opačnou cestou a uprednostnila rodinu v rodnej dedinke s 1200 obyvateľmi. A som spokojná. V dnešnej dobe internetu, keď je možné prezentovať sa aj inak, ako mať kamennú predajňu, a modrotlačový nadšenec si do minúty vie pozrieť celé moje portfólio na webstránke, sa dá fungovať aj týmto spôsobom.
Aké úspechy máte za sebou a naopak, čo chystáte?
Počas pôsobenia v Bratislave som sa zúčastňovala Bratislavských módnych dní, v Košiciach som ich zamenila za Košice fashion week, na ktorých posledný ročník sa práve v týchto dňoch opäť chystám. Páčila sa mi prezentácia modrotlače v Štokholme na pozvanie slovenského veľvyslanectva vo Švédsku. Po zápise modrotlače do nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska sa vzbudil veľký záujem o prezentáciu tejto techniky a viacero z mojich modrotlačových odevov putuje z jednej výstavy na ďalšiu ako v rámci Slovenska, tak aj mimo hraníc, z čoho sa veľmi teším.
