Slovenský študent Tomáš ratoval ľudí po povodni v Nepále: Najviac ma zasiahol príbeh 5-ročného chlapčeka

Prívalové povodne v Nepále si vyžiadali stovky obetí, zranených a nezvestných. Himalájske nešťastie zasiahlo odhadom viac ako 90-tisíc ľudí, napáchalo obrovské škody, záchranné tímy celé dni pátrali po preživších a v centre diania sa ocitol aj slovenský študent medicíny Tomáš Šipoš, ktorý na urgentnom príjme ošetroval obete ničivých povodní.

Zmobilizovali sa do 20 minút

V čase nešťastia bol práve na stáži v hlavnom meste Káthmandú. Keď sa dozvedel, čo sa stalo, o skutočnom rozsahu katastrofy vôbec netušil. „Tesne po tom, ako sme sa vrátili z obeda na urgentný príjem, nám primár oddelenia oznámil, že je aktivovaný trauma plán, vôbec sme však netušili prečo. Opýtali sme sa teda a on povedal, že sú nejaké vážne povodne na severe Nepálu. Vôbec sme nevedeli, že to bude v takom rozsahu, ako sme následne videli na videách. V podstate som o tom vôbec nevedel celý čas, kým sme pomáhali v rámci aktivovaného trauma plánu, a všetky videá som videl až následne,“ vysvetlil pre Denník N.

Príspevok používateľa Tomáš Šipoš (@tomasipos)

ZOBRAZIŤ PRÍSPEVOK

K nešťastiu došlo skoro ráno, vojenské zložky nahlásili príchod prvých pacientov okolo jednej hodiny popoludní a nemocnica vtedy začala okamžite konať. Podľa Tomáša sa dokázali zmobilizovať do 20 minút - zhromaždili potrebný materiál, hromadne prepúšťali stabilizovaných pacientov z urgentu a ďalších presúvali na špecializované oddelenia, aby uvoľnili lôžka pre obete katastrofy.

Nič podobné ešte nevidel

„Toto všetko sme stihli zhruba do 20 minút a následne po piatich až desiatich minútach prišli prví dvaja pacienti... Masívna vlna unášala pacientov so sebou a vrážala ich do všetkého, čo jej stálo v ceste. Ľudia mali najmä rôzne zlomeniny a mnohopočetné tržné rany po celom tele. Často dochádzalo k zlomeninám veľkých kostí, ako je panvová kosť, dlhé kosti dolných končatín, alebo k odtrhnutiu sleziny, čo môže spôsobovať masívne vnútorné krvácanie,“ opísal.

Sám na takúto situáciu nebol pripravený a podľa vlastných slov pacientov v takom kritickom stave ešte nikdy nevidel. Miestny tím bol však zohratý, okamžite zasiahol, a keď sa on sám asi po dvoch minútach spamätal zo šoku, začal asistovať tímu jedného z lekárov. Najprv kontroloval životné funkcie pacientov a následne mal na starosti sekundárne vyšetrenia. Najviac ho pritom zasiahol príbeh len päťročného chlapčeka.