Etnologička Nádaská: Naši predkovia varili slivkový lekvár úplne inak. Vydržal aj 10 rokov

V kotle končilo iba čisté ovocie, ktoré sa dlhým varením postupne menilo na hustý lekvár. „Počas varenia sa lekvár musel odparovať, preto sa kotlík nesmel prikryť. Hrnce sa zaväzovali pergamenovým papierom alebo hustým plátnom. Do domáceho lekváru sa nedávali žiadne prímesi, ani voda, ani cukor – len samé ovocie,“ vysvetlila Katarína Nádaská pre časopis Záhradkár.

Tuhý ako kameň

Takto pripravený lekvár sa potom nechával vychladnúť v komore alebo na povale. Po vychladnutí bol taký tuhý, že sa z nádoby nebral lyžicou. „Hovorilo sa mu, že je tuhý ako kameň, a keď sa používal ako plnka do buchiet či na chlebík, odrezal sa z neho kúsok nožíkom a rozriedil sa s vodou,“ prezradila etnologička.

Prečítajte si tiež: Džem ako od babičky sa dá spraviť dobre aj rýchlo. Vďaka dvom veciam sa pri varení vyhnete ťažkostiam

Ak sa podarilo lekvár dobre uvariť a počas prípravy sa doň nedostala žiadna nečistota, mohol vydržať neuveriteľne dlho. „Desať rokov bolo úplne bežné,“ dodala Nádaská o pochúťke, ktorá bola aj v chudobnejších oblastiach bežnou súčasťou jedálnička. Ženy museli jeho prípravu ovládať vraj rovnako dobre ako pečenie chleba.

Kto varí pravý slivkový lekvár dnes

„Jedol sa s chlebom, v buchtách, koláčoch aj sám, keď deti dostali chuť na sladké. Chlapi si dokonca brali celé bochníky stuhnutého lekváru so sebou, keď išli za prácou na Dolniaky. Dodával im energiu,“ spomínala etnologička.

Hoci sa môže zdať, že takýto spôsob prípravy slivkového lekváru už zostal iba v minulosti, tradičný recept sa zachoval aj medzi dnešnými výrobcami. Daniel Jurišič, výrobca a predajca pravého slivkového lekváru, opísal na svojom webe postup, ktorý si môžete vyskúšať aj vy. Základom sú zrelé slivky, čas a trpezlivosť.

Recept na lekvár, ktorý nesplesnie