Slovenské deti nepoznajú desatoro slušného správania. Expert na etiketu radí, čo ich naučiť
„Dobrý deň“ nestačí odrapotať.
9. Slušnosť sa nevzťahuje len na kamarátov
K rodičom a kamarátom sa dieťa správa pekne, no pri čašníkovi, vodičovi autobusu alebo pani v obchode zrazu zabudne na základné pravidlá. Aj s tým sa podľa Šmída rodičia stretávajú pomerne často.
„Dieťa, ktoré vie byť láskavé k neznámym ľuďom, je o niekoľko dôležitých krokov pred tým, ktoré to nevie,“ upozorňuje odborník. Deťom preto podľa neho nestačí iba povedať, že „sa to patrí“. Dôležité je vysvetliť im, prečo sa k ostatným správame s rešpektom a ako svet okolo nás funguje.
8. „S dovolením“ je kúzelné slovo
Prechádzať pomedzi ľudí, vstať od stola uprostred rozhovoru alebo potrebovať prejsť popri dospelom. Aj takéto obyčajné situácie majú podľa odborníka svoj správny spôsob a často sa začínajú dvoma slovami: „S dovolením.“ Podľa Šmída je to kúzelné slovné spojenie, ktoré dieťaťu pomáha pohybovať sa medzi ľuďmi ohľaduplne. Učí sa tak vnímať, že vo verejnom priestore nie je samo a jeho správanie môže ovplyvniť aj ostatných.
7. Počkať, kým druhý dohovorí
„Ja som ešte chcel povedať...“ Dieťa často nedočká, kým dospelý dokončí vetu, a okamžite začne hovoriť. Prerušovanie však podľa Šmída nie je iba detský zlozvyk. „Ide aj o signál, že moja myšlienka je dôležitejšia ako tá tvoja,“ vysvetľuje expert.
Deti sa podľa neho túto schopnosť samy od seba nenaučia. Dobrou správou však je, že ju dokážu zvládnuť veľmi rýchlo, ak im ju niekto ukáže. Najlepším príkladom pritom môžu byť samotní rodičia.
6. Ospravedlnenie, ktoré niečo znamená
„Prepáč, že som ťa urazil.“
„Prepáč, ale ty si sa tiež...“
Na prvý pohľad podobné vety, v skutočnosti však úplne odlišné. V druhom prípade totiž dieťa svoju chybu okamžite vysvetľuje správaním niekoho iného. Podľa Šmída deti tento rozdiel dokážu pochopiť. Rodičia im ho však musia ukázať v konkrétnej situácii – ideálne vtedy, keď je konflikt ešte čerstvý. Skutočné ospravedlnenie totiž nemá byť ďalšou výhovorkou.
