Dobré noviny
Poznala ich celá monarchia, potom pionieri. Zabudnuté slovenské kúpele dnes lákajú zvedavých turistov

Poznala ich celá monarchia, potom pionieri. Zabudnuté slovenské kúpele dnes lákajú zvedavých turistov

Hosťom hrala vlastná kapela a vozil ich honosný koč.

Nemusíte cestovať na druhú stranu zemegule ani hľadať výnimočné miesta v zahraničných katalógoch. Stačí vyraziť približne tri kilometre za jedno slovenské okresné mesto a nechať sa viesť cestou medzi husté lesy. Na jej konci čaká jazero a areál, do ktorého kedysi prichádzala smotánka z Budapešti aj Debrecína. Hostí vozil honosný koč so šiestimi koňmi, večer im hrávala vlastná kapela a v jednej z víl mali elektrinu, ústredné kúrenie aj splachovacie toalety. Na prelome 19. a 20. storočia pritom išlo o luxus, o akom sa mnohým ani nesnívalo.

Zvyšky tohto zabudnutého sveta nájdete neďaleko Gelnice. Turzovské kúpele kedysi poznala celá rakúsko-uhorská monarchia, neskôr ich vystriedali pionierske tábory a školy v prírode. Dnes sem ľudia prichádzajú najmä za prírodou, pokojom a prechádzkou okolo Turzovského jazera. Ako informuje portál Aktuality.sk, obľúbená lokalita napriek neistému osudu niekdajších kúpeľov stále žije a cez víkendy dokáže prilákať aj stovky návštevníkov.

Luxus medzi lesmi

Príbeh samotnej lokality sa začal ešte pred vznikom kúpeľov. Umelé Turzovské jazerá vybudovali v polovici 18. storočia pre potreby baníctva a ich voda poháňala miestne banské zariadenia. Až neskôr si obyvatelia Gelnice uvedomili, že pokojné údolie, voda a čistý vzduch môžu slúžiť aj celkom inému účelu.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo?fbid=4483131711770096&set=a.467067842127215

Ako uvádza portál SME s odvolaním na knihu Jána Gašpara Gelnica, história a súčasnosť, pozemky pri jazere získala v roku 1889 akciová spoločnosť zámožných gelnických mešťanov. Postupne tu vyrástli kúpeľné vily, kúpeľný dom aj reštaurácia. Prevádzka kúpeľov sa naplno rozbehla v roku 1903 a miesto pomenovali podľa rodiny Thurzovcov, niekdajších vlastníkov Gelnického hradu.

Do kúpeľov prichádzali ľudia s ochorením horných dýchacích ciest a nervovej sústavy. Základom liečby bola tunajšia klíma, voda a okolité ihličnaté lesy. Vodu z jazera prevárali s ihličím a využívali ju pri kúpeľoch aj inhalácii živíc. Počas letnej sezóny nad pacientmi dohliadali gelnickí lekári.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=4557869764296290&set=a.467067842127215

Liečením sa však pobyt ani zďaleka nekončil. Hostia mohli hrať tenis a kolky, chytať ryby alebo vyraziť na túru po značených chodníkoch. Podľa občianskeho združenia Čierne diery sa na jazere člnkovalo dokonca aj na lekársky predpis.

Bály a veľký luxus

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Časť 1 / 3

Už ste čítali?