Žila po boku svetovej hviezdy, no šťastie nenašla. Gabiku Škrabákovú navždy zmenilo sedem rokov bolesti
Nechcela byť pre svojich synov troskou.
„Bolo to veľmi komplikované obdobie, ktoré neprajem zažiť nikomu. Nie je nič horšie, ako keď mamu odmieta vlastné dieťa. Myslela som, že umriem od žiaľu. Rozvod trval sedem rokov, padali trestné oznámenia, vyhrážky, riešila to sociálka a podobne. Dlhodobé stresy a vnútorné napätie sa následne odrazili na mojom zdraví,“ priznala v rozhovore pre svetevity.sk Gabika Škrabáková, ktorá k staršiemu synovi nikdy necítila hnev. Uvedomuje si, aké náročné obdobie prežíval aj on.
Ďalšia tragédia
„Dlhé roky sa náš vzťah nenapĺňal, preto všetko chce svoj čas. Vždy som ho ľúbila, nech sa dialo čokoľvek. Na tom sa nič nezmenilo. Viem, že aj on si prechádzal ťažkým obdobím, nemal to ľahké. Som tu preňho,“ povedala o Filipovi. V čase, keď sa jej život rozpadal pod rukami, našla oporu tam, kde ju mala celý život – pri rodičoch, sestre a mladšom synovi Marcusovi.
„Bez tohto zázemia by som to len ťažko zvládla. Som šťastná, že ich mám,“ priznala herečka. Práve rodina pri nej stála aj vo chvíli, keď prišla ďalšia nečakaná správa – jej bývalý manžel v roku 2024 zomrel. Napriek všetkému, čo spolu prežili, sa snažila zachovať pokoj najmä kvôli svojim deťom.
Kľúčová otázka
Gabika Škrabáková sa snažila byť dobrou partnerkou, mamou aj dcérou. Sama seba však neustále odsúvala na posledné miesto. Až keď sa začali kopiť zdravotné problémy, uvedomila si, že takto už ďalej žiť nedokáže. „Dôležitá som aj ja sama pre seba. Ja som bola tak vychovávaná ako veľa ľudí, že robíš všetko pre každého. Moja maminka a určite aj iné sú také, že keď sú všetci ostatní šťastní, tak som aj ja šťastná,“ opisovala spôsob života, ktorý ju podľa vlastných slov dobehol a zdravotné problémy boli daňou za každodenný stres. Svoj pohľad na život zmenila až v momente, keď sa jej niekto opýtal jednoduchú otázku – čo ti robí radosť?
„Hovorila o synoch. Vtedy ma stopli a pýtali sa, čo MNE robí radosť,“ spomínala Gabika, ktorá si už ani nevedela spomenúť, čo jej robí radosť. „Brala som to normálne, pretože tak som bola vychovávaná a prebrala som si isté vzorce. Žiješ, rozdávaš sa, ale nič nedostávaš. Nebol tam ten balans,“ priznala. Práve vtedy pochopila, že ak chce byť oporou pre svojich blízkych, musí sa najskôr naučiť byť oporou sama sebe. Dnes preto hovorí, že najväčšou životnou lekciou, ktorú dostala, bola sebaláska a uvedomenie si vlastnej hodnoty.
