Spával v kúpeľni na koberčeku a nevychádzal von. Fera Jokea jeho kauza zmenila radikálnym spôsobom
Najviac ho podržal partner, ktorý ho neopustil.
„K pitiu som sa vrátil počas ťažšieho obdobia, najmä zo zdravotných dôvodov, o ktorých som nikde veľmi nehovoril. Vtedy som sa k alkoholu znova dostal a nebolo to dobré ani pre mňa, ani pre moje okolie. Vidíš, kam to nakoniec môže viesť. Samozrejme, prostredie ťa vie aj hecovať, kolegovia hovoria, aby si si vypil, že bez toho je nuda. Nechcem sa však vyhovárať. To, čo sa stalo, sa nemalo v žiadnom prípade stať a veľmi ma to mrzí,“ sypal si popol na hlavu.
V kúpeľni na koberčeku
Fero opisoval, že obdobie po medializovanom incidente bolo preňho mimoriadne náročné. Vysvetlil, že počas verejných vystúpení a stretnutí s fanúšikmi mal dlhodobo posunuté hranice fyzického kontaktu, ktoré sám vnímal ako prirodzené a súčasť svojho alter ega. Neuvedomoval si však, že iní ľudia môžu mať tieto hranice nastavené inak, no po kauze mal zároveň pocit, že sa musí neustále obhajovať, že nie je sexuálny predátor.
„Volal som aj s tými chalanmi, dokonca aj za prítomnosti mojej kamarátky, a výslovne sme sa ich pýtali, či vnímali tú situáciu ako sexuálne obťažovanie. Odpovedali, že nie, že to tak nemysleli, ale že im to bolo jednoducho nepríjemné. Zároveň zdôraznili, že nie je v poriadku len tak sa niekoho dotýkať, čo beriem ako dôležité ponaučenie,“ vysvetlil Fero Joke, ktorý mal pocit, že kauza sa riešila úplne všade.
„Stačilo otvoriť sociálne siete alebo noviny a stále som narážal na titulky o sebe. Po niekoľkých dňoch som sa úplne stiahol z domu, bol som zavretý v byte a prepadol som stavom, ktoré už neboli len obyčajnou depresiou. Nespával som, mal som silné úzkosti a dokonca som spával v kúpeľni na koberčeku, len aby som nerušil ľudí, s ktorými som býval. Nevedel som, ako z toho von, bolo to mimoriadne ťaživé obdobie,“ povedal v rozhovore s Adelou Vinczeovou.
Po medializovaných udalostiach nebol schopný ani dobrovoľníckych aktivít, ktoré dovtedy robil pravidelne, pretože psychicky nezvládal kontakt s ľuďmi. Priznáva, že prežíval silné posttraumatické stavy, mal strach z fyzickej blízkosti, z náhodných stretnutí a že mu trvalo týždne, kým sa jeho stav začal zlepšovať.
Podpora partnera
Fero hovorí, že ho táto skúsenosť zásadne zmenila. Prestal piť alkohol, zintenzívnil psychoterapiu, absolvoval aj hypnózu a vedome sa stiahol z verejného priestoru. Uvedomil si, že bol desať rokov v neustálom výkone a že potrebuje oddych. Prvýkrát si úprimne položil otázku, kto je bez postavy Fera Jokea a uvedomil si, že nemusí zachraňovať celý svet a pomáhať všetkým na úkor seba.
Veľmi silnú oporu mal v partnerovi, ktorý s ním niesol celé bremeno situácie. Hovorí, že práve jeho tichá, trpezlivá prítomnosť bola tým najväčším prejavom lásky. Podporu cítil aj od rodičov, priateľov a fanúšikov, ktorí sa mu neotočili chrbtom. Fero zdôrazňuje, že si z celej situácie odniesol jasné ponaučenie: rešpektovať hranice druhých, nebrať fanúšikov ako automaticky blízkych ľudí, a uvedomovať si, že aj nevinné gesto môže niekoho zraňovať, najmä ak má za sebou traumu. Vie, že už nikdy nebude fungovať tak ako predtým, no berie to ako súčasť zmeny, ktorou si musí prejsť.
