Pôrodná asistentka Adriana Nemčoková: Oteckov na pôrodnej sále vítam, ale s jednou podmienkou
Radosť z nového života prežíva znovu a znovu, pri každom bábätku, ktoré privedie na svet.
Adrianu Nemčokovú by sme mohli pokojne nazvať aj hlavnou reprezentantkou pôrodných asistentiek na Slovensku. Pôrodnou asistentkou je už takmer štyri desaťročia, dlhoročné skúsenosti odovzdáva aj študentom na vysokej škole a svoju profesiu zastupuje aj ako viceprezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. O jej výnimočnom povolaní a o tom, ako prežívajú príchod malého človiečika na svet profesionáli, sa s Adrianou Nemčokovou pre DOBRÉ NOVINY zhovárala Elena Slováková.
Už 37 rokov ste pôrodná asistentka. Pamätáte si ešte na svoj celkom prvý deň na pôrodnej sále?
Na to si pamätám veľmi dobre. Prišla som ako čerstvá absolventka školy do rožňavskej nemocnice a vrchná sestra ma rovno privítala s tým, že idem na pôrodnú sálu. Pripadalo mi to ako zázrak, splnil sa mi vtedy totiž veľký sen! Práca na pôrodnej sále bola pre mňa povolaním pre vyvolených a myslela som si, že si na takéto miesto budem musieť nejaký čas počkať. A ja som sa tam napokon ocitla hneď v prvý deň po mojom nástupe do nemocnice!
Pôrodnú sálu ste už nikdy neopustili. Máte zrátané, koľkým deťom ste odvtedy pomohli na svet?
Neviedla som si štatistiky, no nebude ich málo. Znie to možno neuveriteľne, ale asi niekoľko tisíc. Keď som v 80. rokoch nastúpila do nemocnice, bolo to také plodné obdobie.
Bábätiek v tom čase prichádzalo na svet neúrekom, niekedy sme za jednu službu odrodili aj šesť či sedem žien. Strašne ma to vtedy bavilo, milovala som služby, keď sa na svet pýtalo veľa detičiek.
Asi je vám ľúto, že sa pôrodnosť na Slovensku z roka na rok znižuje.
Je mi to ľúto, ale prijímam to ako fakt. Menia sa priority ľudí, mení sa náš životný štýl a podpisuje sa pod tento trend aj naša pretechnizovaná spoločnosť. Keď som v roku 1987 začínala, konkrétne v Rožňave sa rodilo okolo tisíc detí ročne. Dnes je to už len zhruba polovica.
Je bežné, že pôrodné asistentky zostávajú verné svojej profesii tak dlho ako vy? Je to práca, od ktorej sa neodchádza?
Článok pokračuje na ďalšej strane:
