Chcela kariéru ako Magálová, život to zariadil inak. Ľudmila Swanová sa z dna dostala vďaka Alfrédovi

Dlhé roky sme ju počuli iba v rozhlase a teraz zažíva svoj veľký herecký návrat. Herečka Ľudmila Swanová bola na vysokej škole spolužiačkou Kamily Magálovej aj Milky Zimkovej a hoci im chvíľu ich pracovné úspechy závidela, ona svoju kariéru musela obetovať. Rozhodla sa pre rodinu, a to aj preto, že ona o tú svoju v detstve veľmi rýchlo prišla. Bola len dievčatkom, keď sa stala sirotou a keď slov spadla na úplne dno. Šťastie nakoniec našla pri hercovi Alfrédovi Swanovi, s ktorým sú spolu vyše 50 rokov.

Nemanželské dieťa z lásky

Keď sa Ľudmila narodila, jej mamička mala 37 rokov a otec o 17 rokov viac. Vraj to bola veľká, no zakázaná láska. „Hovorí sa, že nemanželské dieťa je dieťa lásky. Otec bol v Bratislave aj so svojou druhou manželkou, pani Miladou, a do mojej mamy sa zaľúbil,“ spomínala pre Nový Čas na svoju mamičku, Máriu Bancíkovú, ktorá bola herečka Slovenského národného divadla, a otca Drahoša Želenského, ktorý bol hercom a režisérom.

Prečítajte si tiež: Dopil kávu, pobozkal ju a už sa viac nevrátil. Gabika Dolná si po strate manžela myslela, že prestala žiť

O Márii Bancíkovej v tom čase básnil aj mladý Ladislav Chudík, ktorého učila herectvo a bol do nej zamilovaný. „Znamenala pre mňa veľmi veľa. V každom jej výkone bilo citlivé a zraniteľné ľudské srdce,“ hovorieval Chudík.

Mame volala sanitku

Ľudmila žila s mamou, hereckou hviezdou, v malej garsónke v Bratislave a v detstve sa jej snažila kompenzovať chýbajúceho otca. „Ani s nami nebýval. Umrel, keď som mala deväť rokov,“ hovorila pre Šarm Ľudmila. Dodnes si pamätá, ako jej mamička prišla domov z divadla a povedala: „Tato Želenský zomrel.“

Prečítajte si tiež: Chcel si vziať život, Milku Vášáryovú v ľúbostných listoch prosil o pomoc. Chudíka zachránil doktor Sova

Viac ako Ľudmilu to ranilo jej mamu, ktorá už predtým dostala prvú slabšiu mozgovú príhodu. „Ovisol jej kútik úst a bol to zrejme taký zdvihnutý prst, keďže veľa fajčila a pila kávu,“ spomínala Ľudmila, ktorá dva roky po smrti otca prišla aj o mamu. Mária Bancíková bola práve v divadle, stála na javisku, keď sa začala kývať a opakovať to isté slovo dookola. Do nemocnice ju však nikto neodviezol.

„Po predstavení prišla domov. Písala som si nemčinu a ešte ma skúšala slovíčka. Zrazu začala vracať krv. Behala som po susedoch a zháňala pomoc. Zavolali sanitku. Mama nevedela hovoriť, chodiť, nič,“ hovorila Ľudmila. Mala len 11 rokov, keď sa stala sirotou.

Dieťa moje, čo len s nami bude?

V rodine sa začali dohadovať, u koho bude – cez školský rok bola u krstného a na prázdniny chodila k maminej sesternici, ktorá bola prvou evanjelickou farárkou na Slovensku. Tam Ľudmila zažila moment, keď jej tetu Darinku zatvorili do cely s vrahyňami a prostitútkami.

Článok pokračuje na ďalšej strane: