Spoznajte najznámejšie ľudové zvyky Hromníc. Prečo sa varia dlhé cestoviny a prečo je dobré, ak je zima?
Už Kelti v staroveku slávili v období medzi zimným slnovratom a jarnou rovnodennosťou Imbolc.
Je to jeden z najstarších sviatkov, ktorý sa slávil ešte pred príchodom kresťanstva, pričom jeho pôvod siaha až do staroveku. Jeho podobu postupne formovali antické očistné rituály, staroslovanské oslavy boha Perúna aj židovsko-kresťanské zvyky.
Slávili ho už Kelti v staroveku
Sviatok Obetovania Pána, ľudovo nazvaný Hromnice (dávnejšie sa slávil ako sviatok Očisťovania Panny Márie), ktorý pripadá na 2. februára, je v katolíckej cirkvi spojený s Dňom zasväteného života. V tento deň oslavuje katolícka cirkev na Slovensku, ale aj vo svete prácu ľudí, ktorí zasvätili svoj život Bohu alebo službe ľuďom.
Už Kelti v staroveku slávili v období medzi zimným slnovratom a jarnou rovnodennosťou Imbolc, pričom tento keltský sviatok možno stotožniť s Hromnicami. „Je to jeden z pravdepodobných zdrojov súčasných Hromníc. Spája ich prechod zo zimy do jari, symbolika znovuzrodeného slnka, rodenie jahniat či očistné rituály,“ povedal Lukáš Šutor z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Hromničné sviece
Podľa kresťanskej tradície sa Hromnice slávia na štyridsiaty deň po narodení Ježiša Krista. „U západných Slovanov ohlasovali Hromnice návrat vlády 'hromovládcu' boha Perúna nad prírodou. U predkresťanských Slovanov bol agrárny rok rozdelený len na dve časti - zimnú a letnú - s predelom v polovici dnešného zimného obdobia (2. 2.). Z tohto pohľadu išlo o citlivú zmenu v prírodnom cykle, keď sa započínali dôležité veštby a magické rituály súvisiace s budúcou úrodou," pripomenul Šutor.