Spoznajte najznámejšie ľudové zvyky Hromníc. Prečo sa varia dlhé cestoviny a prečo je dobré, ak je zima?
Už Kelti v staroveku slávili v období medzi zimným slnovratom a jarnou rovnodennosťou Imbolc.
S Hromnicami je nerozlučne spätá tradícia hromničných sviec. „Spojením antických očistných rituálov, staroslovanských Perúnových slávností a židovsko-kresťanských zvykov vznikla aj tradícia hromničných sviec, ktoré mali v našej duchovnej kultúre široké využitie. Používali sa v očistnej a ochrannej mágii, najmä ako ochrana pred bleskom, ďalej v ľudovom liečiteľstve napríklad pri bolestiach hrdla a svoju špecifickú úlohu zohrávali aj pri pohrebných rituáloch - prinášali svetlo pre dušu zosnulého, ale symbolizovali tiež samotného Krista ako svetlo sveta,“ spresnil kulturológ Lukáš Šutor.
Rôzne zvyky
Na Slovensku sa so sviatkom Hromníc spájali rôzne ľudové zvyky. Bol to napríklad aj deň zákazov vykonávania určitých prác, ako rúbanie stromov, pranie na potoku či šitie, ktoré podľa viery v mágiu podobnosti privolávali na ich vykonávateľov silu hromu. V súvislosti so sviatkom stretávania zimy a leta sa vykonávali zvyky zamerané na rast ľanu a konope. Gazdiné počas dňa varili dlhé rezance alebo šúľance - rovnako dlhé mali narásť aj konope a ľan.
Druhý február bol takisto dôležitým dňom pri predpovediach počasia a úrody. Podľa ľudových pranostík teplé počasie na Hromnice bolo neželané, lebo znamenalo dlhú zimu a slabú úrodu. Naopak, zima v tento sviatok signalizovala skorý príchod jari. Dokumentujú to viaceré ľudové pranostiky ako napríklad: „Prešli Hromnice, koniec sanice“, „Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli" alebo asi najznámejšia pranostika viažuca sa k tomuto dňu „Na Hromnice o hodinu více“.
