Moja malá tanečníčka, hovoril jej Mengele. Editu z Košíc v koncentráku zachránila rada, ktorú jej dala mama
Anjel smrti bol mužom, ktorého sa bála zo všetkých najviac.
Košická rodáčka Edith Eva Egerová mala 16 rokov, keď sedela v dobytčom vagóne smerujúcom do Osvienčimu. Jej mama väčšinu cesty nič nepovedala, neplakala ani sa nesťažovala. Dcére dala ale jednu zásadnú radu, ktorá jej zachránila život. „Počúvaj, neviem, kam ideme. Neviem, čo sa stane. Môžu nás o všetko pripraviť. Ale pamätaj si, že to, čo si uložíš do hlavy, ti nik nevezme,“ hovorila dcére Edith, ktorá vďaka spomienkam dokázala prežiť aj na tom najhoršom mieste na svete, v nacistickom tábore smrti Auschwitz.
Zachránili ju spomienky na rodičov, na chuť obľúbených receptov, na tanec, ktorý bol pre ňu všetkým. Tanečnicu z Košíc si nakoniec všimol aj neslávne známy doktor smrti Mengele. „Malá tanečnica, zatancuj mi,“ vyzval ju neslávne známy sadistický lekár, ktorý mohol jediným rozhodnutím ukončiť jej život. Edith si spomenula na radu svojej mamy a vnorila sa do spomienok. Počuje Čajkovského hudbu, predstavuje si, že tancuje Róma a Júliu, poschodie kasární sa mení na javisko budapeštianskej opery. Jej mama mala pravdu. V spomienkach mohla nájsť bezpečie, aj keď práve tancovala pred doktorom, ktorý rozhodol o smrti jej matky.
Baletka a gymnastka z Košíc
Edith sa narodila ako tretie dievča do rodiny, ktorá bola podľa nej nedokonalá ako každá iná. Jej otec bol krajčírom a veľkým milovníkom života. Edithina mama Ilonka jej bola oveľa vzdialenejšia. Najstaršia sestra Magda bola vtipkárka a nadaná huslistka, mladšia Klára hrala na husle a študovala v Budapešti a Edith bola podľa vlastných slov neviditeľná.
„Mala som svoj vlastný knižný klub a čítala som Freudovu interpretáciu snov. Prečo? Pretože moja mama mi raz povedala – som rada, že máš rozum, pretože nie si až taká pekná!“ spomínala Edith, ktorá mala na rozdiel od sestier veľký športový talent. Bola šikovnou gymnastikou a baletkou, ktorá sa chcela dostať na olympiádu a na tie najznámejšie javiská.
Trénovala aj päť hodín denne, no jedného dňa ju z družstva vylúčili. Musela uvoľniť miesto kresťanskému dievčaťu. Židovky viac nemali šancu. Potom ako Maďari anektovali Košice, rodina musela opustiť svoj dom v centre Košíc a potom sa tak ako milióny ďalších dostali do transportu, ktorý smeroval do Osvienčimu. Edithin otec si do poslednej chvíle myslel, že ich poslali za prácou. V tábore videli nápis „práca oslobodzuje“ a jej otec si bol vtedy stopercentne istý, že si odpracujú svoje a pôjdu zase domov. „Keby nebolo nástupište také preplnené, prisahám, že by sa dal do tanca,“ spomínala Edith. Netušil, ako sa mýlil.
Je to tvora sestra alebo mama?
Mužov oddelili od žien a Edith so svojou mamou Ilonkou a sestrou Magdou zrazu kráčali k mužovi s chladným a panovačným pohľadom. Bol to doktor Josef Mengele, prezývaný aj Anjel smrti.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
